Sme všetci alergickí?

Alergia sa spravidla prejavuje v prvých dvadsiatich rokoch života. Dnes sa však nikto z nás voči nej nemôže považovať za úplne imúnnu: jej príznaky sa môžu náhle objaviť v akomkoľvek veku.

Práve v detstve (a možno počas vývoja plodu) dochádza k nášmu prvému kontaktu s alergénmi. Preto sa veľmi často hovorí o detských alergiách a menej často o tých, ktoré začínajú v dospelosti. Dnes sa však s takýmito prípadmi stretávajú alergológovia čoraz častejšie: „Pred šiestimi mesiacmi som sa zrazu zobudil s alergiou na mačku“; „Na Kryme sa opaľujem 15 rokov bez problémov a teraz som alergický na slnko“; “Pred niekoľkými rokmi som mal prvý záchvat alergie na krevety – teraz sa musím vzdať morských plodov.” Možno sme všetci bez toho, aby sme o tom vedeli, potenciálni alergici?

Spiace reakcie

“Áno, príznaky sa môžu objaviť v akomkoľvek veku,” hovorí alergológ Patrick Rufin. “Ale alergikom sa nestaneš cez noc.” Predtým sa musíte s alergénom stretnúť, byť naň citlivý, to znamená vytvoriť a nahromadiť v pamäti tela imunitnú odpoveď, ktorá sa prejaví pri ďalšom stretnutí.

Medzi prvým stretnutím a prejavom symptómu (nádcha, astma, ekzém) je telo v „kľudovom“ stave takzvanej latentnej citlivosti, ktorá môže trvať aj niekoľko rokov. Dá sa povedať, že alergická reakcia číha v našom tele dovtedy, kým niečo nespustí jej mechanizmus.

Astmatický záchvat so sebou často prináša pocit úzkosti, ktorý sám o sebe zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho záchvatu.

V každodennom živote sa čoraz častejšie stretávame so zvýšenými koncentráciami alergénov. V posledných rokoch teplejšie zimy uprednostňujú skoršie sezónne opeľovanie rastlín. Peľ, ktorý spôsobuje vážne alergie (napríklad breza, cyprus), je distribuovaný v nezvyčajne silných koncentráciách. V dôsledku toho sa alergia prejavila nielen u tých, ktorí jej príznaky pociťovali už od detstva, ale – prvýkrát – aj u mnohých dospelých.

Po prípade alergie na peľ brezy môže telo v sebe „objaviť“ alergiu na lieskové orechy, jablká, čerešne, broskyne, mrkvu, zemiaky, zeler. Rozsah problému je taký, že tento fenomén viedol k vytvoreniu špeciálneho programu WHO.

Pokiaľ je naša imunitná obrana oslabená, zosilňujú sa aj alergie. Rôzne dôvody, pre ktoré je ochrana znížená, nás robia zraniteľnejšími: napríklad chrípka, ktorá si vyžaduje vytvorenie armády protilátok na boj proti vírusu, tehotenstvo, ktoré mobilizuje všetky mechanizmy na ochranu dieťaťa, silný stres, ktorý môže výrazne znížiť imunitu.

Samozrejme, dôležitá je aj predispozícia k ochoreniu. Podľa Svetovej organizácie pre alergiu je riziko vzniku alergie u dieťaťa, ktorého rodič je vystavený, o 30 % vyššie ako u ostatných detí. Toto číslo stúpa na 60% v prípade dvojitej dedičnosti – od otca a matky.

Hlboko vo vnútri

Čo však povedať napríklad o záchvate alergickej nádchy, ktorý sa môže udiať ako z mačacích chlpov či pachu parfumu, tak aj … zo stresovej situácie? Alebo o astmatikovi, ktorý pri pohľade na kyticu púpav na fotke cíti blížiaci sa záchvat? Astmatický záchvat – a 75 % astmatikov je tiež alergických – so sebou často prináša pocity úzkosti, čo samo osebe zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho záchvatu. Čo s tými, ktorí trpia ekzémom a sú pravidelne fľakaní pred skúškami?

V každom prípade sú príznaky alergie signálmi, že je čas, aby sa človek započúval. „Psychika a fyziológia sú neoddeliteľné, najmä pokiaľ ide o alergie, ktoré sa prejavujú v dospelosti,“ hovorí profesorka Raisa Dairová, ktorá študuje psycho-emocionálne príčiny tohto ochorenia. – Ak existuje psychologický dôvod, ktorý by mohol viesť k alergickým reakciám, potom s najväčšou pravdepodobnosťou vznikol v detstve. Malé dieťa nevie vyjadriť svoje utrpenie slovami a fantáziami a obracia sa na „jazyk“ tela, na úzkosť reaguje napríklad kožnými vyrážkami.

Dospelý človek môže tento mechanizmus „zdediť“ – a alergia sa môže stať jeho „špecifickou“ reakciou na stres.

Alergénny potenciál peľu stromov sa zvyšuje so stupňom znečistenia životného prostredia.

Bude to astma, rinitída alebo dermatóza – závisí od alergénov, ktoré vstupujú do tela. Ak hovoríme o potravinách alebo kozmetike, s najväčšou pravdepodobnosťou sa alergia prejaví vo forme vyrážok. Bronchiálna astma je zápal v dýchacích cestách, na sliznici.

„Žiadny príznak nie je náhodný,“ tvrdí Raisa Dairová. „Vždy prechováva nejaký vnútorný konflikt. Môj výskum ukázal, že jedným z dôvodov sú separačné procesy, teda odlúčenie od toho, s čím bol človek úzko spätý (odlúčenie od milovanej osoby alebo sťahovanie z jedného domu do druhého).

V okolitom svete

Ďalšími príčinami, o ktorých alergológovia často hovoria, sú takzvané sťažujúce faktory, prípadne nepriaznivé prostredie. Presne „priťažujúce“ a nespôsobujúce alergie, keďže (s výnimkou cigaretového dymu) zatiaľ neexistuje dôkaz, že by znečistené ovzdušie spôsobovalo alergie.

Pacienti aj lekári veria, že alergénny potenciál peľu stromov sa zvyšuje so stupňom znečistenia životného prostredia. Priemyselné znečistenie mení zloženie peľu, zvyšuje tak koncentráciu alergénov, ako aj rýchlosť ich šírenia v ovzduší.

„Dôležitá je však aj psychologická atmosféra, ktorá nás obklopuje,“ je si istá Raisa Dairová. – Ak človek nemôže „voľne dýchať“, všetko „spôsobuje podráždenie“, môže sa to stať aj priťažujúcim faktorom pre prejav alergií. V podmienkach neustáleho psychického stresu sa zvyšuje šanca, že ním ochorie každý, aj zdravý človek.“

Medzi štyrmi stenami

Aj náš dom je zdrojom alergénov. Atmosféra v priestoroch je niekedy škodlivejšia ako vzduch metropoly: budovy už nedýchajú. Kedysi vyvetranie domu trvalo asi pol hodiny. V typickom modernom dome s tepelnou izoláciou trvá vetranie 20-krát viac času.

Výsledky štúdie farmakologičky Isabel Moma ukazujú, že v 40 % rodín s dieťaťom s dýchacími problémami bola škôlka prerobená menej ako rok pred jeho narodením, čo viedlo k nárastu škodlivín v ovzduší.

Psychoterapia spolu s liečbou u alergológa pomáha úplne sa zbaviť alergie

Nové materiály používané v nábytku a bytových doplnkoch uvoľňujú dráždivé prchavé organické zlúčeniny (VOC) v koncentráciách niekoľkonásobne vyšších, než aké sú už vo vzduchu.

„Domový prach obsahuje roztoče také malé, že ho možno vidieť iba mikroskopom,“ dodáva Raisa Dairova. “Považuje sa tiež za alergén.” V kancelárii nie je situácia o nič lepšia: kopírky a tlačiarne sa stávajú pascou pre ozón, ktorého molekuly hrajú do karát alergénom. Toto zariadenie musí byť inštalované v pravidelne vetranom priestore.

Liečiť alergie

Po zistení príznakov alergie – kýchanie, kašeľ, nádcha, astmatické záchvaty, vyrážka – musíte kontaktovať špecialistu: je potrebné identifikovať alergén, čo môže byť ťažké aj pomocou špeciálnych testov. Samotný pacient by sa mal pokúsiť pochopiť, čo by mohlo spôsobiť takúto reakciu: nové produkty, prací prášok, zvieratá.

Okrem vyhýbania sa kontaktu s alergénom je najčastejšou liečbou (príznaky ochorenia) užívanie antihistaminík. Existujú aj alternatívne prístupy: homeopatia, akupunktúra, relaxácia. Psychoterapia robí záchvaty vzácnejšími a znižuje ich intenzitu a spolu s liečbou u alergológa (nielen symptomatickou) časom dochádza k úplnej eliminácii alergie.