Reklama/advertisment:
Na otázku „Čo robiť, aby ste schudli“ sme zvyknutí odpovedať: menej jesť, viac sa hýbať. Prečo však táto schéma pre niektorých funguje a pre iných nie? Môže za to hormón leptín.
Reklama/advertisment:
Problém endemickej obezity znepokojuje odborníkov od konca 80. rokov minulého storočia a každým desaťročím sa situácia len zhoršuje. Výskum z posledných rokov ukazuje, že za to môže „tuková fóbia“, ktorá zachvátila svet po slávnej „Štúdii siedmich krajín“ od Ancela Keysa, publikovanej v roku 1970.
Keys tvrdil, že diéta s vysokým obsahom tukov zvyšuje riziko kardiovaskulárnych ochorení, keďže v krajinách, ktoré tradične jedia tučné jedlá s vysokým obsahom živočíšnych produktov, je oveľa väčšia pravdepodobnosť, že zomrú na infarkty a mŕtvice.
V krajinách, kde sa uprednostňujú uhľohydrátové a rastlinné potraviny, má tieto zdravotné problémy menej ľudí.
TUČNÉ, VEĽKÉ A HROZNÉ
Tento opus spustil celosvetovú kampaň „proti tuku“, ktorá viedla k takmer panickému strachu z akéhokoľvek lipidu v potravinách. Prekvapivé je, že ľudia namiesto toho, aby boli zdraví, začali ešte častejšie ochorieť, ešte intenzívnejšie priberať a hranica nižšej vekovej hranice u obéznych pacientov začala rapídne klesať: začiatkom 90. rokov ju začali diagnostikovať už u dojčiat. .
Po zaznení poplachu začali odborníci kriticky prehodnocovať zdroje diétnych postulátov – čoskoro sa ukázalo, že nielenže sa v Keysovom výskume urobilo veľa chýb, ale tiež jednoducho zavrhol tie krajiny, ktoré nezapadali do jeho „protitukovej tézy“. “.
Tuky sa teda postupne dostávali do stravy (a cukry a jednoduché uhľohydráty – naopak), ale problém obezity bolo stále potrebné riešiť: udržiavanie aktívneho životného štýlu a vyvážená strava nepomohli každému.
V roku 1994 bol prvýkrát izolovaný hormón leptín, čo zmenilo chápanie tukovej hmoty v ľudskom tele vo vedeckej komunite. Dlho sa verilo, že je inertný – leží pod kožou a okolo vnútorných orgánov a čaká, kedy je to potrebné, ak telo náhle začne hladovať.
Ukázalo sa, že to tak vôbec nie je – tukové tkanivo má hormonálnu aktivitu a ovplyvňuje nielen fungovanie endokrinného systému, ale produkuje aj samotné hormóny – rovnaký leptín napr.
ČO JE LEPTIN
Leptín patrí medzi takzvané cytokíny, signálne bielkoviny, ktorých úlohou je regulovať chuť do jedla a kontrolovať množstvo uloženého tuku v tele. Pôsobí anorexigénne, čiže potláča chuť do jedla, aby sa človek neprejedal, to je najdôležitejší signál pre udržanie optimálnej hmotnosti a celkového zdravia. Ale nedostatok leptínu môže viesť k obezite.
Zdá sa, že leptín udržiavame v normálnych medziach a nie sú žiadne problémy. Ukázalo sa však, že všetko nie je také jednoduché. Postupom času sa ukázalo, že mnohí ľudia, ktorí priberajú a trpia rôznymi stupňami obezity, majú tohto hormónu v krvi naopak priveľa.
Tak bol objavený stav nazývaný „leptínová rezistencia“ – rezistencia na leptín. Mozog pri ňom jednoducho prestane čítať signál, že tukových zásob je dostatok, a pokračuje v horúčkovitom zásobovaní, pričom aktivitu leptínu vníma ako hlad.
Čím väčšie sú tukové bunky, tým viac leptínu produkujú a tým je menšia šanca, že ho mozog začuje. Bude vyžadovať stále viac jedla. Priberáme nie preto, že by sme jedli veľa, ale naopak – jeme čoraz viac, pretože sa začali poruchy vedúce k obezite.
SCHUDNÚŤ – SKUTOČNE
Schudnúť s nerovnováhou leptínu v tele je takmer nesplniteľná úloha, telo vrhne všetky sily na to, aby neminulo ani gram tuku zo svojich zásob, lebo sa mu zdá, že hladuje. Zároveň, bohužiaľ, prírastok hmotnosti nie je zďaleka jediným problémom, ktorý vzniká v dôsledku porúch vo fungovaní tohto hormónu.
Leptínová rezistencia podporuje zápal, stimuluje nadobličky k produkcii stresových hormónov a negatívne ovplyvňuje väčšinu telesných funkcií vrátane plodnosti.
Navyše sa vo väčšine prípadov stáva východiskom pre rozvoj metabolického syndrómu, teda stavu, kedy telo prestáva počuť inzulín. Čo zase často vedie k cukrovke II.
Existuje mnoho dôvodov pre rozvoj leptínovej rezistencie a spravidla sa vyvíja v dôsledku kombinácie faktorov. Hlavné z nich odborníci nazývajú takto:
- vysoká hladina cukru v krvi a strava bohatá na jednoduché sacharidy;
- potraviny bohaté na trans-tuky, ľahko oxidované tuky, syntetické prísady;
- chronický stres a vysoké hladiny hormónu kortizolu;
- chronické zápalové procesy v tele;
- nízke hladiny estrogénu.
Žiaľ, ešte sa nenaučili, ako liečiť leptínovú rezistenciu liekmi, ale to neznamená, že to na zlepšenie situácie nepomôže. Hlavná vec, ktorú treba okrem zníženia množstva cukru, jednoduchých sacharidov a zlých tukov v strave urobiť, je nastoliť si režim. Týka sa to jedla aj spánku.
Faktom je, že leptín je cirkadiánny hormón, to znamená, že závisí od zmeny dňa a noci a od cyklického charakteru množstva procesov v tele. Aby sa jeho práca vrátila do normálu, je veľmi dôležité chodiť spať včas – pred 23:00 je najlepšou možnosťou dostatočne sa vyspať, snažiť sa vstávať v rovnakom čase.
Je tiež dôležité jesť podľa plánu, snažiť sa raňajkovať, obedovať a večerať v rovnakom čase. Vynechávanie hlavných jedál je zlý nápad a maškrtenie odborníci nepodporujú. Namiesto toho zvýšte množstvo kvalitných bielkovín v strave, ako aj dbajte na to, aby obsahovala kvalitné tuky, zeleň, listovú a pokiaľ možno aj zeleninu.
Fyzická aktivita tiež zohráva svoju úlohu, ale ponáhľať sa do horúčkovitého tréningu jednoducho nestojí za to – to je ďalší stres pre telo, ktorý tiež prináša zmätok do práce endokrinného systému. Viac chodiť pešo, nebyť príliš lenivý opäť vstať z pohovky alebo po schodoch namiesto výťahu, nájsť si príjemnú gymnastiku a venovať tomu aspoň pol hodinu denne – to je tá správna stratégia.
Nakoniec stojí za to pokúsiť sa nájsť zdroje chronického stresu a úzkosti v živote – to pomôže nielen urýchliť „opravu“ v práci leptínu, ale vo všeobecnosti to bude mať veľmi pozitívny vplyv na zdravotný stav, nielen fyzické, ale aj psychické.