Reklama/advertisment:
Chlapci si od detstva osvojujú myšlienku, že dievčatá sú hysterické a ufňukané. Keď vyrastú, naďalej sú skeptickí voči citovým prejavom a aj keď žena naozaj potrebuje pomoc, považujú jej sťažnosti a žiadosti za blamáž a prejav slabosti. Novinárka hovorí o rodových stereotypoch.
OPERÁCIA
Reklama/advertisment:
Už dávnejšie som si všimol hrčku na dlani ľavej ruky, ale svojim blízkym som o tom nepovedal. Bola malá, ale bolestivá. Pracovala som ako sekretárka, takže som musela neustále písať na počítači. Zakaždým, keď som pohla prstami, rukou mi vystrelila ostrá bolesť. Vyskúšala som všetky voľnopredajné lieky proti bolesti, ktoré som mohla dostať. Bolesť neustupovala a na moje zdesenie sa hrboľ zväčšoval. Nakoniec som sa rozhodla povedať to svojmu priateľovi.
Očakávala som súcit, starostlivosť a angažovanosť, ale jediné, čo som počula, bolo: “Choď k lekárovi”.
Lekári diagnostikovali cystu, ktorú bolo potrebné odstrániť. Požiadala som partnera, aby počkal v nemocnici, kým sa zákrok vykoná. Odmietol – neodkladné záležitosti v práci. Neurazil som sa, pretože viem, čo to znamená budovať kariéru. Dohodli sme sa, že ma odvezie do nemocnice a po zákroku ma vyzdvihne môj priateľ.
OBDOBIE REHABILITÁCIE
Matne si spomínam, že som sa s ním stretla doma. Od prahu sa svojho priateľa pýtal, ako dopadla operácia. Odpovedala – s komplikáciami. Lekári sľúbili, že ju vykonajú za pol hodiny v lokálnej anestézii. Dostal som však celkovú anestéziu a operovali ma viac ako tri hodiny. Chirurg mi nič nevysvetlil. Jediné, čo sme si uvedomili, bolo, že po zákroku budem mať bolesti. Na víkend ma poslali domov, v pondelok sa mám vrátiť na konzultáciu.
Môj priateľ odišiel a ja som zostala v starostlivosti milujúceho partnera. Aspoň v to som dúfala. Predstavovala som si, ako mi varí polievku, objíma ma, prejavuje mi svoju lásku – pretože to je vec, ktorá lieči.
Keď mu nebolo dobre, vždy som sa oňho starala, ale teraz sa roly vymenili a ja som očakávala, že sa o mňa na oplátku postará
Odmietol mi priniesť polievku, vodu alebo tabletky, pretože “je to len ruka”. Povedal: “Nebol si na operácii nohy. Môžeš chodiť úplne v poriadku.” Nechal ma niekoľko hodín samého a odišiel hrať poker s priateľmi. Myslel si, že preháňam: “Tak veľmi to sotva bolí. Si len sebecké dievča, ktoré si vyžaduje pozornosť. Nebuď ako dieťa.”
V ten víkend som veľa plakala. Mala som tabletky na fyzickú bolesť, ale nie na tú psychickú. Nemohla som to dostať z hlavy – moja bolesť ho nezaujímala. Človek by si myslel, že som si vybrala hrozného partnera, ale nebolo to tak. Jeho zaobchádzanie so mnou sa nedá ospravedlniť, ale dá sa vysvetliť.
Podstatou jeho správania sú postoje, ktoré znehodnocujú ženy, ich zdravie a utrpenie. Pre môjho partnera som sa stala stelesnením kolektívnej slabosti celého ženského druhu. Slabšej polovice ľudstva, o ktorú sa treba neustále starať. Príťažou.
NÁVŠTEVA U LEKÁRA
V pondelok ma vzal na návštevu k chirurgovi. Cestovali sme v tichosti a v čakárni sme sedeli oddelene. Lekár sa ma spýtal, ako sa cítim, a ja som sa rozplakala. Každá slza predstavovala moju únavu, hnev, smútok, nenávisť, bolesť a frustráciu. Chcela som kričať, ale dokázala som len plakať. V tej chvíli som si uvedomila, že muži si mýlia slzy so slabosťou. Vedela som, že môj partner sa na mňa pozerá s odporom. Opäť bol presvedčený, že som len hysterická slaboška, ktorá hľadá súcit.
Lekár ma vzal za ruku a povedal mi, že je to normálna reakcia. Netušila som, čo sa so mnou naozaj deje. Z hrčky sa vykľul nádor. Lekári mi dali celkovú anestéziu, pretože nevedeli, či je zhubný alebo nezhubný. Mohlo si to vyžiadať amputáciu. Aby mohli odstrániť celý nádor, museli prerezať sval – to je dôvod neznesiteľnej bolesti. Našťastie testy ukázali, že nádor bol nezhubný.
Bol som “oslobodený”, ale kypel som hnevom. Kým lekár hovoril o ďalšej liečbe, môj partner si posunul stoličku bližšie a položil mi ruku na koleno. V jeho očiach som videla hanbu a ľútosť.
Teraz bola moja bolesť skutočná – pretože to povedal muž, teraz to nebolo preháňanie ani hystéria
Keby som bola muž, nepotreboval by vysvetlenie. Ak muž prizná, že ho niečo bolí, potom je tá agónia neznesiteľná. Keby som bol muž, nepochyboval by o svojom utrpení. Nepotreboval by názor iného muža, aby uveril mojej bolesti. Ale ja som žena, takže moja bolesť je falošná a moje utrpenie je smiešne. Som žena, takže sa starám o druhých a na oplátku sa mi dostáva ľahostajnosti.
Nie je to fér. Schopnosť vcítiť sa alebo zostať ľahostajný nezávisí od pohlavia. Intenzita bolesti nezávisí od pohlavia. A naša vzájomná starostlivosť by nemala závisieť od pohlavia. Moja bolesť je rovnako dôležitá ako bolesť muža. Nie preto, že som žena, ale preto, že som ľudská bytosť.