“Nebezpečné pre spoločnosť”: 4 mýty o pacientoch so schizofréniou

Napriek tomu, že schizofrénia je jedným z najzložitejších duševných ochorení, moderná liečba umožňuje pacientom pracovať a žiť samostatne. Na konferencii v predvečer Svetového dňa duševného zdravia odborníci vyvrátili mýty o tomto ochorení a povedali, ako si zlepšiť život, ak vášmu blízkemu diagnostikovali schizofréniu.

Schizofrénia je chronické duševné ochorenie, ktoré vedie k poruchám myslenia, zmenám vnímania reality a správania. Vďaka liečbe sú pacienti schopní žiť jasný a zmysluplný život. Málokto však o nej vie a navyše okolo tohto ochorenia koluje mnoho mýtov.

4 MÝTY O SCHIZOFRÉNII

MÝTUS 1. “Schizofrénia sa nedá liečiť.”

“Z nejakého dôvodu sa verí, že zo schizofrénie sa nikto nikdy nevylieči. Nie je to pravda,” hovorí psychiatrička Elena Onegina. Odborníčka však upozorňuje, že výsledky liečby ovplyvňuje viacero faktorov: od veku a prostredia pacienta až po závažnosť ochorenia a včasnú predpísanú liečbu.

MÝTUS 2. “Pacienti so schizofréniou sú nebezpeční”.

Žiaľ, film vykresľuje obraz človeka trpiaceho schizofréniou nie celkom správne. Na filmovom plátne sú takíto ľudia najčastejšie násilní zločinci. V skutočnosti pácha trestné činy len 5 – 10 % duševne chorých ľudí a percento násilia je medzi nimi nižšie ako napríklad medzi ľuďmi, ktorí zneužívajú alkohol a drogy.

Okrem toho smutné štatistiky ukazujú, že pacienti so schizofréniou sú 10 – 20-krát častejšie obeťami ako páchateľmi trestného činu, pretože sa ľahšie dajú oklamať.

MÝTUS 3. “Človek so schizofréniou nikdy nemôže mať deti.”

“Je to veľmi desivý mýtus, že ak má človek takúto diagnózu, nemôže mať deti, pretože určite ochorejú. Nie, nie je to pravda. Riziko, samozrejme, existuje, ale nie je oveľa vyššie ako priemer populácie,” hovorí Elena Onegina. – Alebo mýtus: “Ak beriem lieky, nemala by som otehotnieť, pretože sa u plodu objaví nejaká patológia”, alebo “Nemôžem byť otcom, pretože plod bude mať patológiu”. Nie, to nie je pravda.

Musíme len sledovať liečbu, ktorú mama užíva. Tieto terapie majú určité triedy dôkazov o poškodení plodu. Úlohou psychiatra je jednoducho vybrať liečbu, ktorá je dobrá pre matku a neutrálna pre dieťa,” zdôrazňuje psychiatrička.

MÝTUS 4. “Aj tak ohrozia vaše zdravie tabletkami”.

“Všetko najnepríjemnejšie a najťažšie sa začína, keď si uvedomíte, že musíte brať lieky,” zdieľa Elena Onegina. – A v tomto momente pacienti z nejakého dôvodu hovoria: “je to chémia”, “je to škodlivé”, “z liekov budem mať problémy s pečeňou”. To znamená, že alkohol, ktorý si dovolím, je konvenčný, ale antipsychotiká a neuroleptiká sú strašné.

Poukazujeme na to, že tabletky na tú istú hypertenziu sa tiež užívajú dlhodobo, minimálne. Ale z hľadiska bezpečnosti sú podľa mňa moderné antipsychotiká oveľa bezpečnejšie ako napríklad moderné lieky na zníženie hladiny cukru.”

AKO SI MÔŽE PACIENT SO SCHIZOFRÉNIOU POMÔCŤ SÁM?

Niektorí pacienti majú pocit, že choroba je ich osobnou záťažou. Rozhodnú sa s problémom vyrovnať sami bez akejkoľvek podpory a niekedy o chorobe nehovoria ani svojim blízkym. A to je podľa odborníkov veľká chyba.

“Stručne povedané – nemôžete to zvládnuť sami,” hovorí psychoterapeut Michail Kozlov. – Čím viac ľudí sa v správnej miere zapojí do starostlivosti, tým vyššia je účinnosť medikamentóznej liečby, vrátane”.

Požiadať o sociálnu podporu je náš najdôležitejší nástroj, zdôrazňuje odborník. Stres zvládame lepšie, ak sa s ním môžeme niekomu zdôveriť. Zostať s problémom sám rozhodne nie je niečo, čo by ste mali robiť.

AKO POMÔCŤ PACIENTOVI SO SCHIZOFRÉNIOU?

Keď jeden z príbuzných začne pacientovi poskytovať maximálnu starostlivosť a podporu, dochádza k akémusi uzurpovaniu práv,” hovorí Elena Onegina. – Pacienti sa niekedy stávajú obeťami rodinného násilia. Nie je to fyzické, ale emocionálne, keď mama hovorí: “Ja sa o teba tak bojím, máš takú vážnu chorobu” a šesťkrát denne sa pýta, či si užil lieky.

Pacientov pocit, že je kvôli svojej chorobe v mnohých ohľadoch obmedzený, ovplyvňuje jeho stav. Preto je dôležité, aby príbuzní pacienta našli rovnováhu, v ktorej budú pacienta podporovať, ale nebudú ho príliš chrániť.

AKO SI MÔŽU PRÍBUZNÍ PACIENTA POMÔCŤ?

“Keď pacient čelí problému, zapína sa jeho psychická imunitná obrana,” upozorňuje Michail Kozlov. – “Ak je to môj stres a musím s ním žiť, znamená to, že ho zvládnem.” Naučí sa s ním vyrovnať. Príbuzní však túto obranu nezapínajú, pretože to nie je ich stres a vôbec nechápu, ako s ním žiť. Spôsobuje im to naozaj ťažké emocionálne pocity, niekedy intenzívnejšie ako samotnému pacientovi”.

V súčasnej situácii máte aj vy právo cítiť sa dobre, a čo viac, ak sa vám vrátia sily, budete môcť poskytnúť väčšiu hodnotu. “Musíte sa o seba starať,” zdôrazňuje Elena Onegina. – “Okrem choroby môjho milovaného je v mojom živote ešte toľko vecí, ktoré ma zaujímajú, fascinujú a ktoré mi umožňujú nezrútiť sa tu vedľa neho.””

AKO SPOZNÁTE, ŽE VÁŠ BLÍZKY MÁ SCHIZOFRÉNIU?

Na správanie vášho blízkeho vás môže upozorniť niekoľko vecí. Ak má nejakú vytrvalú myšlienku, ktorá sa vám zdá mimoriadne nelogická, veľmi deštruktívna a možno aj fantastická, a nedá sa nijako korigovať – to je dôvod na podozrenie, že niečo nie je v poriadku.

Rovnakým signálom bude, ak sa s vami respondent podelí o myšlienky, ktoré vás znepokojujú, desia, napríklad ak povie, že okrem objektívnej reality počuje vo svojej hlave aj niečo iné.

ČO ROBIŤ, AK MÁTE PODOZRENIE, ŽE VÁŠ BLÍZKY TRPÍ SCHIZOFRÉNIOU?

Ak niečo nie je v poriadku a vy si uvedomíte, že musíte konať, môžu existovať dva spôsoby.

1. Výrazné príznaky

V prvom prípade je zrejmé, že osoba potrebuje odbornú pomoc. “Ak sa u osoby objavia príznaky, ako je delírium alebo halucinácie – okamžite volajte záchranku,” hovorí psychoterapeut Michail Kozlov. – Tu už vôbec neexistujú žiadne možnosti – osoba potrebuje urgentnú pomoc”.

Osoba s výraznými príznakmi sa môže zúfalo brániť vášmu konaniu, často problém jednoducho popiera alebo si ho vôbec neuvedomuje. “Čo robiť? Presviedčať, prosiť, vydierať, manipulovať. Aj keď to určite nie je dobré,” poznamenáva Elena Onegina. – Keď však ide o zdravie, je dôležité nájsť slová, ktoré pacienta oslovia, aby vyhľadal pomoc. Niekedy treba pacienta vziať za ruku a viesť ho – aj to sa stáva.

2. Počiatočné štádium, miernejšie formy

Existujú miernejšie stavy bez výrazných príznakov, ale keď je jasné, že človek potrebuje pomoc. “Toto je ťažšia úloha, tu musíte nájsť nejaké komunikačné stratégie, ktoré budú do veľkej miery závisieť od vašej zručnosti pri budovaní vzťahov a vyjednávaní,” priznáva Michail Kozlov.

“Tu je veľmi dôležité nájsť a vyvolať tlak na niektoré boľavé miesta. Vezmime si človeka s ľahkou formou ochorenia, keď nepociťuje akútne príznaky, ale už sa začína autitizovať: sedí doma so zatvorenými oknami, hovorí, že je pre neho ťažké komunikovať s inými ľuďmi, rýchlo sa unaví a nechce nadviazať očný kontakt.

Jedným zo spôsobov je nehovoriť o psychike, ale pokúsiť sa “hodiť” človeka na orbitu nejakej lekárskej starostlivosti: “Máte nespavosť, čierne oči, ste veľmi unavený, nemáte energiu ísť na rande – choďte k lekárovi, k psychiatrovi, k neurológovi, aspoň k niekomu. Jednoducho sa dostaňte do tejto oblasti lekárskej starostlivosti, dostaňte sa pod nejaký dohľad.” Inými slovami, skúste zatlačiť na niektoré boľavé miesta, ale tie, ktoré sú pre neho dôležité.