Reklama/advertisment:
Bežný priebeh života každého z nás sa môže zmeniť zo dňa na deň. Presne to sa stalo právničke Toni Bernhardovej: choroba ju prinútila prerušiť úspešnú kariéru. Výsledkom boli chronické bolesti, sociálna izolácia, zúfalstvo a nekonečné pocity viny. Ako sa vám žije s chorobou? Toni sa delí o svoje postrehy.
Reklama/advertisment:
Toni Bernhardová pracovala 22 rokov ako profesorka práva na Kalifornskej univerzite v Davise, venovala sa duchovným cvičeniam a spolu s manželom viedla hodiny meditácie, až kým ju vážna choroba nevyradila z rutiny. Musela sa naučiť žiť v nových podmienkach. O svojich skúsenostiach napísala knihu Ako žiť počas choroby. Niekoľko jej odporúčaní z knihy je nasledovných.
1.Bolesť a choroba sú súčasťou života. Neobviňujte sa za to, čo sa stalo
Jedného dňa som si uvedomila: každý človek sa niekedy stretne so zdravotnými problémami. A potom som prestala obviňovať seba a osud za svoje problémy. Kedysi som si myslel, že život je ku mne nespravodlivý, že som o niečo ochudobnený. Keď som sa vzdal svojho trápenia, okamžite som pocítil veľkú úľavu.
Chorý človek má dosť ťažkostí, s ktorými sa musí vyrovnávať deň čo deň. Otázka “Prečo práve ja?” je nielen nekonštruktívna: zvyšuje úzkosť a duševné utrpenie. Prečo sa zaťažovať niečím, čoho sa môžete zbaviť? Buďme k sebe úprimní: je to ľudská prirodzenosť, každý podlieha zraneniam a chorobám, je to podmienka našej existencie. Pre mňa je byť nažive dar (aj keď jeho zdroj je nepochopiteľný). A vždy sa budem snažiť nájsť spôsob, ako žiť čo najbohatší a najplnohodnotnejší život vzhľadom na svoje obmedzenia. Nie je možné ich obísť alebo ignorovať: chronická choroba drasticky zúžila moje možnosti, ale nie je to moja vina.
2.Prijať, že život je nepredvídateľný, je prvým krokom k tomu, aby sme sa zmierili s okolnosťami.
Keby sme mali úplnú kontrolu nad životom, zabezpečili by sme si výnimočne príjemné zážitky, však? Fakty sú však také, že zvyčajne nedostaneme to, čo chceme (alebo dostaneme to, čo nechceme). Na prvý pohľad to môže znieť pesimisticky. Ale mne sa to nezdá. Radšej budem vedieť, čo môžem očakávať, ako žiť v nevedomosti a byť neustále sklamaný, keď nedostanem to, v čo som dúfal.
Všetko, čo potrebujete vedieť o súcite so sebou samým: buďte k sebe láskaví a veľkorysí
Uvedomenie si, že život je neistý a nepredvídateľný, nám pomáha nájsť pokojný stav mysle. Taký stav mysle, ktorý nám umožní s láskavosťou prijať všetko, čo nám osud ponúkne. Je to ťažké, s tým nesúhlasím. Ja sám nie som vždy s chladnou hlavou, ale držím sa tejto cesty.
3.Je prirodzené cítiť sa osamelo, keď sme izolovaní
Mnohí z nás sú v dôsledku chronickej choroby nútení stiahnuť sa z aktívneho pracovného a spoločenského života a sú odsúdení na relatívnu izoláciu. Náhla zmena životného štýlu môže byť traumatizujúca – v domácom režime môže niekto čeliť pocitu osamelosti, ktorý nikdy predtým nezažil. Postupom času môžeme osvojením si niektorých účinných postupov zmeniť osamelosť na samotu, ktorá poskytuje pocit pokoja. V každom prípade nie je nič zlé na tom, že sa občas cítime osamelo. Ja sa stále cítim. Vždy, keď sa cítim smutný, pristupujem k nemu ako k starému (a nepozvanému) priateľovi a robím niečo príjemné a upokojujúce, kým to neprejde.
4 .Ak je to možné, komunikujte s ostatnými online
Pred 20 rokmi mohol človek odkázaný na domácnosť komunikovať s ostatnými len dvoma spôsobmi: telefonicky alebo v čase, keď ho navštívili blízki. Našťastie, dnes je možné udržiavať kontakt s veľkým okruhom známych prostredníctvom sociálnych médií, e-mailu, textových správ, Skypu, online fór atď. Okrem toho nám internet umožňuje sledovať aktuálne lekárske správy o našich konkrétnych zdravotných problémoch.
5.Najlepšou liečbou môže byť nájdenie vlastného životného rytmu
Podstatou tejto zručnosti je schopnosť rozložiť energiu počas dňa tak, aby sa telo dokázalo vyrovnať so záťažou a aby sa nezhoršovali príznaky choroby. Rozmerať pohybovú aktivitu a odpočinok. Nepreháňať to, keď sa cítite dobre, aby ste na to nedoplatili tým, že budete pripútaní na lôžko dlhšie ako zvyčajne. Rozloženie energie je umenie, ktoré som ešte dokonale neovládol a stále sa ho učím.
6.Schopnosť byť šťastný pre druhých zmierni utrpenie a urobí vás o niečo šťastnejšími.
Ak vám myšlienka radovať sa z úspechu tých, ktorí sú zdraví, nie je blízka, nie je to nič zvláštne. Skúste sa však za nich tešiť: budete sa vďaka tomu cítiť lepšie.
Začnite príjemnými myšlienkami na tie úspechy, po ktorých vy osobne netúžite, napríklad vyjadrite obdiv nad víťazstvom známeho vo významnom športovom podujatí alebo nad niečím ocenením za nový literárny román. Keď budete myslieť na radosť tejto osoby, snažte sa cítiť radosť za ňu.
Ťažšou úlohou – preto si vyžaduje prax – je podeliť sa o príjemný zážitok niekoho, kto robí niečo, čo by ste chceli, ale nemôžete. Uvediem príklad: Môj manžel berie moju vnučku do divadla na môj obľúbený muzikál. Kedysi som cítila len závisť a nevôľu. Potom som však dokázala zmeniť bolestné emócie, premeniť ich na pocit radosti z mojich blízkych. A keď som to urobila, cítila som sa naozaj šťastná, akoby išli na muzikál špeciálne kvôli mne.
Ešte stále niekedy žiarlim alebo som nahnevaná, keď počujem, že ľudia robia to, čo by som si priala, ale aspoň mám nástroj na zmenu emócií. Stojí to za námahu, pretože závisť, mrzutosť a odpor sú fyzicky aj psychicky vyčerpávajúce. Prácou na sebe môžeme prejsť dlhú cestu k ich odstráneniu z nášho emocionálneho života.
7.Urobte si zo súcitu so sebou životnú prioritu
Najvyššiu prioritu som si nechal na záver. Dostávam veľa e-mailov od ľudí, ktorí si prečítali moju knihu Ako žiť, keď sme chorí. Najčastejším komentárom je, že pred prečítaním knihy im nikdy nenapadlo, že je možné – alebo dokonca žiaduce – mať súcit sám so sebou. A to je všetko, čo je potrebné vedieť o súcite so sebou: byť k sebe láskavý a veľkorysý. Je to najlepší spôsob, ako zmierniť duševné utrpenie, ktoré spôsobuje chronická choroba.
Mnohým ľuďom je ľahké súcitiť s druhými, ale sami seba nemilosrdne kritizujú. Zrejme si myslia, že si nezaslúžia ich láskavosť. Podľa môjho názoru nikdy neexistuje dobrý dôvod na to, aby ste boli k sebe neláskaví alebo prísni. Samozrejme, vždy sa môžete poučiť zo svojich chýb. Ale poučte sa a choďte ďalej bez toho, aby ste sa zaoberali pocitmi viny.
A pamätajte: napriek zdravotným problémom ste stále celistvý človek a nedovoľte, aby sa vás niekto pokúšal presvedčiť o opaku.