Reklama/advertisment:
O príznakoch autizmu sa diskutovalo dávno predtým, ako sa objavil samotný termín: v roku 1911 ho zaviedol švajčiarsky lekár Eugen Bleuler (jemu vďačíme za termín “schizofrénia”), ale podobné prípady opísal už Martin Luther v 16. storočí. Ako sa menila definícia tejto poruchy a kritériá jej diagnostiky a aké formy ochorenia sa rozlišujú v súčasnosti?
Reklama/advertisment:
Aké charakteristiky správania pacienta by lekárovi umožnili diagnostikovať u neho autizmus alebo poruchu autistického spektra? Tieto kritériá sa v priebehu času menili, rovnako ako typy diagnóz. Diagnostická a štatistická príručka duševných porúch (DSM), základná príručka na diagnostikovanie duševných chorôb v Spojených štátoch, je najjednoduchším spôsobom, ako tieto zmeny sledovať.
TYPY
Predchádzajúce, štvrté vydanie uvádzalo štyri poruchy:
- autistická porucha,
- Aspergerov syndróm,
- pervazívna vývinová porucha bez bližšej špecifikácie (PDD-NOS),
- detská dezintegračná porucha.
V súčasnom vydaní DSM-5 boli všetky štyri diagnózy zlúčené do jednej: porucha autistického spektra (PAS). Prečo sa tak stalo? Vedci si uvedomili, že všetky štyri poruchy vykazujú podobné správanie, ale v rôznom stupni závažnosti. Z tohto dôvodu začali lekári vnímať autizmus ako spektrum.
KRITÉRIÁ.
Hlavné kritériá na diagnostikovanie poruchy autizmu sú:
- ťažkosti v sociálnej komunikácii,
- obmedzené záujmy,
- sklon k opakovanému správaniu.
Zároveň lekári samostatne rozlišujú poruchu sociálnej komunikácie – tá je v mnohom podobná RAS, takíto pacienti majú vážne problémy s komunikáciou a sociálnymi zručnosťami, ale ostatné príznaky sú oveľa menej výrazné.
STUPNE ZÁVAŽNOSTI
V piatom vydaní DSM pribudol okrem kombinácie diagnóz aj pojem závažnosti autistickej poruchy: na stupnici od 1 do 3 (pričom 1 je najľahšia a 3 najzávažnejšia) sa hodnotí každý z príznakov. To umožňuje lekárom rozlišovať tri formy poruchy autizmu.
ASD 1: pacient potrebuje pomoc
Ide o najľahší typ autistickej poruchy. Pacienti s touto diagnózou môžu mať ťažkosti v sociálnych situáciách a určité problémy v dôsledku obmedzených záujmov a sklonu k opakovanému správaniu.
Minimálna podpora však postačuje na to, aby mohli normálne fungovať v každodennom živote
Vo väčšine prípadov sú pomerne schopní verbálnej komunikácie a často dokážu udržiavať vzťahy s ostatnými. Môžu však mať problémy s bežným dialógom a je pre nich oveľa ťažšie nadväzovať priateľstvá a udržiavať vzťahy.
Osoby s diagnózou ASD 1 často uprednostňujú dodržiavanie stanoveného denného režimu, neočakávané udalosti a zmeny v rutine im môžu spôsobovať nepríjemné pocity. Uprednostňujú robiť veci po svojom.
ASD 2: Osoba potrebuje veľkú pomoc
Tieto osoby potrebujú viac pomoci a podpory ako osoby s poruchou autistického spektra 1. Ich problémy so sociálnymi zručnosťami sú výraznejšie a ťažkosti, ktoré majú v sociálnych situáciách, sú pre ostatných viditeľnejšie.
Nie každý, komu bola diagnostikovaná porucha autistického spektra 2, je schopný rečovej komunikácie. Niektorí dokážu viesť len veľmi krátke rozhovory alebo hovoriť len na úzko vymedzené témy. Na to, aby sa mohli zapojiť do spoločenského života, môžu potrebovať veľkú podporu. Ich neverbálne správanie sa tiež značne líši: často sa vôbec nepozerajú na osobu, s ktorou sa rozprávajú, ani do jej očí. Mnohí z nich nedokážu vyjadriť emócie tónom hlasu alebo mimikou tváre tak, ako to robí väčšina ľudí.
Ich obmedzené záujmy a sklon k opakovanému správaniu sú pre nich významným problémom.
Často majú pocit, že musia dodržiavať prísnu rutinu alebo rytmus a veľmi im vadia akékoľvek zmeny alebo narušenia.
ASD 3: osoba potrebuje veľkú pomoc
Osoby s ASD 3 majú výrazné ťažkosti so sociálnou interakciou a ich obmedzené záujmy a sklon k opakovanému správaniu sú také závažné, že nie sú schopné samostatne zvládať každodenné činnosti.
Mnohí ľudia s RAS 3 nie sú schopní hovoriť a akékoľvek neočakávané alebo neznáme udalosti im spôsobujú veľké ťažkosti.
Môžu byť precitlivení alebo naopak málo citliví na určité podnety. Často sú úplne pohltení opakujúcimi sa rituálmi: kolíšu sa, opakujú tie isté slová, otáčajú predmety.
Osoby s touto diagnózou potrebujú veľmi výraznú pomoc a podporu, aby si osvojili zručnosti potrebné v každodennom živote.