Reklama/advertisment:
Ak máte slabú pamäť na mená a tváre a niekedy si nemôžete spomenúť, kam ste si položili kľúče, nepanikárte. Nový výskum naznačuje, že zabúdanie je rovnako dôležité ako pamäť. Prečo? Prečítajte si náš článok.
Reklama/advertisment:
Mnohí klienti prichádzajú k terapeutovi so sťažnosťami na zlú pamäť. Tu sú typické príklady:
- “Mám problém zapamätať si dátumy, narodeniny, výročia, návštevy lekára. Obávam sa, že svojou zabúdavosťou sklamem ostatných (ako sa mi zdá)”.
- “Neustále zabúdam, kam som si dal kľúče, peňaženku, telefón, okuliare a iné potrebné veci. Niekedy strávim hľadaním toľko času, že môžem meškať do práce”.
- “Neustále zabúdam mená ľudí okolo seba, aj keď sa mi práve predstavili, a kvôli tomu sa neustále dostávam do trápnych situácií.”
Znie vám to povedome? Našťastie takéto problémy nemusia nevyhnutne znamenať, že s vami niečo nie je v poriadku. Všetci z času na čas zabúdame, najmä pokiaľ ide o naše každodenné povinnosti. Náš mozog je neustále zaneprázdnený spracovávaním obrovského množstva informácií a menej dôležité detaily často prehliadame. To samo o sebe nie je znakom žiadnych vážnych problémov s pamäťou alebo myšlienkovými procesmi.
Na rozdiel od rozšírenej mylnej predstavy nezabúdame informácie preto, že máme “plný” mozog. Ľudský mozog je zložitý dynamický systém, ktorý nemožno priamo porovnávať s elektronickými zariadeniami na ukladanie informácií (ako sú počítače, telefóny atď.).
Najnovšie výskumy naznačujú, že schopnosť zabúdať nie je nevýhodou, ale skôr výhodou nášho mozgu. Ako sa to dá vysvetliť?
Schopnosť zabúdať informácie stimuluje procesy učenia, čo nám umožňuje prispôsobiť sa neustále sa meniacemu prostrediu
Medzinárodný tím vedcov z Kanady a Írska skúmal fenomén zabúdania. Predložili teóriu, že zabúdanie nie je pasívny, ale aktívny proces, ktorý v mozgu neustále prebieha.
Podľa tejto teórie staré spomienky “nedegradujú” ani “nezanikajú”, len sa vnímajú ako menej významné a stávajú sa ťažko prístupnými. Postupne akoby prestali existovať (hoci v skutočnosti neexistujú).
Naša pamäť je uložená v tzv. engramových bunkách, čo sú skupiny špecializovaných neurónov, ktoré sa aktivujú v reakcii na podnety. Napríklad muž cíti vôňu parfumu, ktorý používal jeho bývalý partner. Tento podnet aktivuje určitú skupinu neurónov a jeho mozog sa naplní celým prúdom spomienok na tento vzťah. To sa stane, ak sa nedávno rozišli.
Ale s pribúdajúcim časom si vytvára nové vzťahy so ženami, ktoré používajú úplne iné typy parfumov. Po rokoch je už nepravdepodobné, že by tá istá vôňa spôsobila prílev živých spomienok. Tie “nezmizli”, len sa stali menej prístupnými (podnet už nespôsobuje výraznú aktiváciu danej skupiny neurónov), pretože už priamo nesúvisia s jeho súčasným životom.
Keďže ani staré spomienky zrejme úplne nezmiznú, vedci dúfajú, že proces zabúdania sa dá zvrátiť
Aspoň dovtedy, kým je mozog relatívne zdravý. V prípade neurodegeneratívnych ochorení je nádej oveľa menšia. Štúdie ukazujú, že napríklad Alzheimerova choroba môže narušiť prirodzené mechanizmy zabúdania, čím sa skupiny engramových buniek stanú takmer úplne nedostupnými na aktiváciu, čo vedie k nezvratnej (zrejme) strate pamäti.
Najnovšie vedecké poznatky ukazujú, že kapacita nášho mozgu na ukladanie informácií môže byť takmer neobmedzená. Je neustále zaneprázdnený spracúvaním obrovského množstva informácií, preto nie je prekvapujúce, že často zabúdame na detaily.
Môžeme mu však pomôcť tým, že niektoré jeho “povinnosti” prenesieme na externé nástroje – napríklad tak, že si do smartfónu nainštalujeme aplikáciu, ktorá nám pripomenie, aby sme si nezabudli vziať kľúče alebo zhasnúť svetlo. Takto ponecháme mozgu viac voľných zdrojov, ktoré môže venovať skutočne dôležitým úlohám – napríklad učeniu sa nových a dôležitých zručností.