Ako káva ovplyvňuje nervový systém a ako ju správne piť: vedecký pohľad

Káva nie je len nápoj, je to symbol celého rituálu, ktorý každé ráno vykonávajú miliardy ľudí. Zobúdza vás a zároveň udáva tempo dňa. Tieto okamžité účinky však maskujú oveľa hlbší vplyv kávy na organizmus. V tomto článku sa podrobne pozrieme na to, ako tento nápoj vplýva na nervový systém a naše zdravie a ako z jeho prospešných vlastností neurobiť zdroj problémov.

KÁVA AKO STIMULANT

Keď vypijeme kávu, kofeín sa okamžite dostane do krvného obehu a začne pôsobiť. Predovšetkým blokuje pôsobenie adenozínu, neurotransmitera, ktorý za normálnych okolností spôsobuje únavu. V dôsledku toho sa aktivujú mozgové funkcie a dochádza k prílevu energie. Štúdie ukazujú, že káva stimuluje a udržiava kognitívne funkcie organizmu na vysokej úrovni aj pri nedostatku spánku. Práve vďaka tomu je nápomocná pri zvládaní únavy a zvyšovaní produktivity. V čase stresu a duševného vypätia je šálka kávy skutočnou záchranou: váš mozog sa stáva pružnejším a vaše reakcie rýchlejšími.

Okrem toho, že káva zlepšuje náladu a povzbudzuje, zvyšuje aj schopnosť sústrediť sa a zapamätať si. Kofeín totiž posilňuje prenos signálov „hormónu šťastia“ dopamínu, čo dokázala štúdia amerických a španielskych vedcov. Tento účinok zlepšuje výkon komplexných úloh a zvyšuje schopnosť riešiť problémy.

Káva zároveň pomáha zvyšovať tonus mozgových ciev a zlepšuje krvný obeh. Ak pijete kávu pravidelne, môžete si všimnúť, že počas dňa sa duševná činnosť udržiava na vyššej úrovni. Je však dôležité si uvedomiť, že tento účinok nie je nekonečný: časom sa vytvorí tolerancia a na dosiahnutie rovnakého výsledku musíte dávku zvýšiť.

POZITÍVNE ÚČINKY KÁVY

Káva nie je len stimulantom pre mozog. Keď sa dostane do nášho tela, začne ovplyvňovať ďalšie dôležité procesy. Káva napríklad aktívne stimuluje žlčník a zvyšuje produkciu žlče. To je užitočné pre trávenie, najmä pokiaľ ide o trávenie mastných jedál.

Nemali by sme zabúdať ani na antioxidačné vlastnosti kávy. Je bohatá na látky, ktoré neutralizujú voľné radikály v tele. To pomáha bojovať proti oxidačnému stresu, spomaľuje proces starnutia a zabraňuje poškodeniu buniek. Existujú dôkazy, ktoré dokazujú, že pravidelná mierna konzumácia kávy môže znížiť riziko vzniku cukrovky II. typu a Parkinsonovej choroby a tiež pomáha bojovať proti depresii zvýšením hladiny serotonínu v mozgu.

NEPRÍJEMNÉ „PREKVAPENIA“

Akokoľvek sú však všetky klady lákavé, je dôležité mať na pamäti aj možné zápory kávy, najmä pokiaľ ide o jej dlhodobú alebo nadmernú konzumáciu. Kofeín nie je len energizér, ale aj látka, ktorá môže viesť k značným problémom. Najmä ak ste na kofeín citliví alebo tento nápoj zneužívate.

Jedným z najčastejších vedľajších účinkov kávy je jej vplyv na nervový systém. Zatiaľ čo väčšine ľudí šálka kávy pomáha povzbudiť sa, u niektorých ľudí môže spôsobiť nepokoj, nervozitu, zrýchlený tep alebo dokonca zhoršiť úzkostné poruchy. Kofeín totiž zvyšuje hladinu stresu tým, že stimuluje uvoľňovanie kortizolu, stresového hormónu. Potvrdzuje to aj čerstvá štúdia vedcov z katedry psychológie zo Severnej Karolíny.

Zvýšený kortizol má aj vážnejší dôsledok – vyčerpanie nadobličiek. Neustála stimulácia ich činnosti vedie k nadmernému zaťaženiu a nakoniec k takzvanej „chronickej únave“, keď nadobličky strácajú schopnosť adekvátne reagovať na stres. Ľudia, ktorí pravidelne pijú veľa kávy, sa dostávajú do začarovaného kruhu: únava – pitie kávy na povzbudenie – ďalšia únava.

Okrem toho môže mať káva negatívny vplyv na tráviaci trakt. Kofeín stimuluje produkciu žalúdočnej kyseliny, čo môže viesť k podráždeniu žalúdočnej sliznice, gastritíde alebo dokonca vredom. Ak máte problémy s trávením, pravidelná konzumácia kávy môže situáciu zhoršiť tým, že zvýši kyslosť a vyvolá zhoršenie gastrointestinálnych problémov.

JE DÔLEŽITÉ VEDIEŤ: GENETIKA A METABOLIZMUS KOFEÍNU

Ďalšou dôležitou vecou, ktorú treba mať na pamäti, ak pijete kávu, sú individuálne charakteristiky metabolizmu kofeínu. A to už súvisí s genetikou, ktorú by bolo dobré poznať pre každého.

Štúdie ukazujú, že aktivita enzýmu CYP1A2, ktorý je zodpovedný za rozklad kofeínu v pečeni, môže byť u rôznych ľudí rozdielna. U ľudí s „pomalým“ metabolizmom kofeínu môžu jeho účinky trvať dlhšie a byť výraznejšie, čo môže spôsobiť nepríjemné vedľajšie účinky. To stojí za zváženie u tých, ktorí po šálke kávy spozorujú nepríjemné príznaky, aj keď bola vypitá ráno. Táto genetická porucha spolu s nekontrolovanou každodennou konzumáciou kávy môže vyvolať vznik rôznych ochorení, ako sú napríklad ochorenia obličiek alebo cukrovka.

AKO SPRÁVNE PIŤ KÁVU: ODPORÚČANIA

Ak chcete maximalizovať prínos kávy a vyhnúť sa jej negatívnym účinkom na nervový systém, je dôležité dodržiavať niekoľko jednoduchých odporúčaní:

• Pamätajte, že kľúčom k úspechu je striedmosť. Odporúčaná dávka kofeínu pre väčšinu ľudí je 200-400 mg denne (približne dve až tri šálky kávy). Kávu konzumujte ráno, aby ste si nenarušili nočný spánok.
• Preskúmajte svoje individuálne vlastnosti. Ak si všimnete, že vás po káve bolí hlava alebo máte úzkosti, možno by stálo za to znížiť množstvo alebo sa tomuto nápoju úplne vyhnúť.
• Uistite sa, že nemáte genetickú predispozíciu na pomalý metabolizmus kofeínu, čo môže prispieť k nepríjemným príznakom pri jeho pití.

V prípade, že máte žalúdočné alebo kardiovaskulárne problémy, pred pravidelnou konzumáciou kávy sa radšej poraďte s lekárom.

Káva nie je len povzbudzujúci nápoj, ale aj silná bioaktívna látka, ktorá má výrazný vplyv na nervový systém. V miernom množstve pomáha zvyšovať koncentráciu, zlepšovať pamäť a udržiavať vysokú hladinu energie. V prípade nadmernej konzumácie alebo individuálnej neznášanlivosti však káva môže viesť k nepríjemným následkom, ako sú nespavosť, nervozita a žalúdočné problémy. Najdôležitejšie je dbať na individuálne vlastnosti svojho tela a udržiavať rovnováhu.