Reklama/advertisment:
Len málokto rád chodí k zubárovi a vyčerpávajúco si ošetruje zuby. Preto sa oplatí dodržiavať pravidlá starostlivosti o ne, ako aj o jazyk a ďasná. Povieme vám, čo je na to potrebné.
Reklama/advertisment:
Učíme sa čistiť si zuby v ranom detstve a robíme to každý deň po celý život. Podľa odborníkov to však drvivá väčšina obyvateľov planéty robí zle.
Ukazuje sa, že tejto jednoduchej úlohe by sa malo venovať viac času – štatistiky hovoria, že v priemere strávime čistením zubov asi minútu, pričom kvalitatívne spracovanie oboch čeľustí by malo trvať najmenej tri.
Je potrebné podmienečne rozdeliť zuby na niekoľko častí – predné nad a pod, pravé nad a pod, ľavé nad a pod a všetky rovnaké, ale pre ich vnútornú stranu – a každému prideliť 15 sekúnd .
Dôležitá je aj technika čistenia. Musíte začať so spodnými zubami, pohybom kefky zdola nahor a pohybom od predných zubov k zadným. Potom prejdite na horné zuby, vyčistite najskôr predné zuby, potom zadné, ale pohyby kefky by už mali byť zhora nadol. Zjednodušene povedané, smerom od ďasna, a nie smerom k nemu.
Potom sa oplatí prejsť k jazyku, na ktorý veľa ľudí úplne zabudne. Zhromažďuje plak z baktérií a zvyškov jedla, čo prispieva k rozvoju „nezdravého prostredia“ v ústach. Nepríjemný zápach je z veľkej časti jeho zásluha. Jazyk si môžete vyčistiť špeciálnou škrabkou, prípadne môžete použiť zubnú kefku. Pohyby – od najhlbšej časti jazyka po jeho špičku.
Od detstva sme zvyknutí čistiť si zuby dvakrát denne, pričom odborníci trvajú na tom, že by sa to malo robiť vždy po jedle. A to platí aj pre rannú procedúru – najprv by ste sa mali naraňajkovať, potom si umyť zuby. Neúprosné štatistiky hovoria, že takmer každý to robí naopak.
Ak je ťažké počas dňa zorganizovať plnohodnotné čistenie, vyzbrojte sa aspoň zubnými žuvačkami a antibakteriálnym výplachom. Ak k tomu pridáte vlákno, tým lepšie. Mimochodom, aj pri domácom čistení je potrebné čistiť medzizubné priestory niťou – hlavné je robiť to opatrne, aby ste si neporanili ďasná.
Kefy sa líšia predovšetkým stupňom tuhosti štetín – pre tých, ktorí nemajú žiadne špeciálne problémy, sú vhodné štetiny strednej tvrdosti
Mnohí si nevedia vybrať tú správnu kefku a snažia sa kúpiť čo najtvrdšiu verziu v nádeji, že lepšie čistí a bieli. Medzitým môže nesprávne vybraná kefa len pridať problémy. Musíte začať od stavu ďasien a zubov – v ideálnom prípade je lepšie dôverovať zubárovi.
Kefy sa líšia predovšetkým stupňom tuhosti štetín – pre tých, ktorí nemajú žiadne zvláštne problémy, sú vhodné štetiny strednej tvrdosti. Pevné štetiny sú potrebné pre tých, ktorí sú náchylní na zvýšenú tvorbu plaku a zubného kameňa. Ale pre tých, ktorí trpia krvácaním ďasien a citlivosťou zubov, sú určené mäkké štetiny.
Kefku musíte vymeniť po 12-14 týždňoch, a nie vtedy, keď sa chveje ako mop. To isté platí pre vymeniteľné hlavice pre elektrické kefky.
Prekvapivo si dokonca vieme vybrať zubnú pastu a ústnu vodu tak-tak. Pravda, nie je to o vôni a chuti – je to len vec osobných preferencií. Zloženie by sa však malo vyberať na základe stavu ústnej dutiny.
Mnohé zubné pasty obsahujú fluorid, ktorý pomáha odstraňovať zubný povlak, posilňuje zuby a zabraňuje vzniku zubného kazu. Zubní lekári však neodporúčajú prenasledovať jeho vysoký obsah – prekročenie dennej normy je toxické.
Ak je zubná sklovina riedka a zuby samotné sú citlivé, mali by ste sa vyhnúť zubným pastám s agresívnymi bielidlami a radšej hľadať v zložení chlorid alebo citrát draselný a hydroxyapatit, ktoré pomôžu situáciu zlepšiť.
Pri bolestivých a krvácajúcich ďasnách sa mimochodom budú hodiť jemné pasty s prírodnými extraktmi a odvarmi v zložení: najčastejšie nechtík, šalvia, harmanček a dubová kôra.
Ukazuje sa, že oplachovacie prostriedky nie sú podstatnou vecou a mnohí zubári ich dokonca považujú za zbytočné, ak nehovoríme o špeciálnych možnostiach ošetrenia, ktoré predpisuje lekár. Ak ste na túto časť starostlivosti zvyknutí a cítite sa bez nej nepríjemne, radia vám vybrať si tie, ktoré neobsahujú alkohol, a staviť na rovnaké prírodné výťažky.