Humorista Oliver Andrásy (60) nám dovolil nahliadnuť do priestorov, kde najradšej trávi leto. Pred jeho vilou pod Slavínom je fontána a bazén s protiprúdom, vzadu zase terasovito usporiadaná okrasná záhrada s viacerými relaxačnými zónami.Tento kúsok raja vymyslel a vybudoval od piky. Ale nie vlastnoručne, ako prízvukuje.

„Poďme od začiatku,“ vyzval nás hneď v úvode prehliadky svojej záhrady a myslel tým časovú líniu.

Zakročil ako diktátor

„Na tomto pozemku bývam od narodenia. Naschvál nehovorím, že v tomto dome, lebo tento je iný, ako tu bol. Keby ste videli, ako to tu vtedy vyzeralo, tak by ste zaplakali. Tu neostal ani štvorcový centimeter v takom stave, ako to bolo, keď som sa narodil,“ rozhodil rukami. „Tu, kde sedíme, sa napríklad pochovávali mačky… Pálili sme tu staré okná, bolo tu všelijaké rozbité sklo. Pod nami bola búda na uhlie, hoci sme už uhlím dávno nekúrili.“

Ako malého chlapca ho to jedného dňa naštvalo a pustil sa do práce. „Vlastnoručne som tú búdu rozoberal a upratoval. Časom som dal vybudovať všetky ploty, založil som trávnik, všetko som za 60 a pol roka, čo tu žijem, zmenil.“

Aby ste si však nemysleli, že humorista si každú zmenu fyzicky odpracoval. „Toho, čo som tu fyzicky urobil sám, by sme veľa nenašli.Skôr som vymyslel koncepciu, ako to bude celé vyzerať a zorganizoval som ľudí, ktorí to urobili. Veď ani Cheopsovu pyramídu nestaval Cheops,“ smeje sa a možnosť, že by sme ho v nestráženej chvíli nachytali v montérkach, vylučuje. „Nie, montérky nemám… ani tepláky. Dokonca aj manželke som jej ich veľmi diktátorským spôsobom zrušil. Povedal som jej, že nechcem mať ženu, ktorá chodí v teplákoch.“

Nekosí, nesadí

Dlhodobo je jeho doménou okrem plánovania zmien najmä posedávanie. „Nie som ten, kto by nejako extrémne kosil alebo sadil. Už mám asi tridsať rokov záhradníka… Teda nie toho istého, asi štvrtého. A veľmi veľa urobí manželka, ju to aj baví, starať sa o kvietky. A ja sa teším z plodov jej práce.“

Ako sme si všimli, záhradka najmä vonia a pekne vyzerá, no nezasýti. „Viete, čo? Je dobré, keď sa zo záhrady dá aj niečo zjesť, ale nie mrkvička… Máme maliny, ríbezle, dve čerešne a všelijaké bylinky, ktoré manželka používa pri varení. Aj slivku som vysadil, ale asi som kúpil nejakú zlú, lebo ešte ani jediná slivka sa tam neurodila. Tak sme prijali rozhodnutie, že na jeseň ju vykopeme a zasadíme tam niečo iné.“

Stará mama potrebovala peniaze…

Keďže sa nachádzame v exkluzívnej lokalite pod Slavínom, záhradka je rozmermi skôr menšia. „Ale keď sa o to má človek starať, tak je to zase dosť veľké…“ protirečí pán domáci s úsmevom a zároveň dodá: „Kedysi bola naša záhrada dlhšia, ale moja stará mama potrebovala peniaze a dostala dobrý nápad a predala to vtedy za nejakých 70 000 korún. Dnes by toľko dostala možno za štvorcový meter. Teraz tam stojí dom, čo sa dá robiť…“

Bez záhrady by trpel

Oliverovi Andrásymu sa vraj na jeho záhrade najviac páči to, že ponúka veľa možností na oddych. „Sedieť sa dá tu, tam, onam… Nie je to monotónne. Môžeme oddychovať na terase, pri grile, pri bazéne alebo na lavičke pri ružiach,“ dodáva a už si vraj ani nechce predstaviť, že by mal žiť v byte bez záhrady. „Musím sa priznať, že asi by som dosť trpel,“ dodáva.

Samozrejmosťou je záhradný gril. „Predchádzal mu iný gril, ktorý som si vlastnoručne budoval pred nejakými 25 rokmi. Odpozeral som pri Balatone, ako to robili. Bolo to také okrúhle a vrch bol prekrytý medeným plechom, aby do toho nepršalo. Moja dcéra bola vtedy maličká a so susedovým chlapcom tu behali. A tie dve decká poskákali po tom plechu ako po trampolíne. To bol asi jediný prípad, keď som ju normálne zmlátil. Lebo hrozne som alergický na to, keď niekto úmyselne niečo zničí.“

V najvrchnejšej časti pozemku bol pred časom len trávnik. „Potom sme si tu vybudovali takú svoju oázu. Vymyslel som, že tu bude pergola, ktorú som dal aj pozinkovať, aby sa nestalo to, že ruže sa rozrastú a akurát vtedy sa pergola rozpadne,“ vysvetľuje humorista.
Toto je najnovšia výsadba u Andrásyovcov. „Manželka s pánom záhradníkom tu bezo mňa vymýšľali, poodrezávali konáre a zrazu tu vznikla diera. Tak som si hovoril, že to nemôže byť, preto sme hneď utekali do obchodu a nakúpili hortenzie. Toto je môj posledný záhradnícky počin,“ smeje sa O. Andrásy.
Občas si niečo donesie z potuliek po svete. Toto – vraj mimoriadne pohodlné – kreslo je z Malorky. Oliver sa doň zamiloval v jednej reštaurácii a toľko otravoval personál, až mu prezradili, odkiaľ ho majú.
Andrásyovcov nedávno zaskočila nadpriemerná úroda čerešní, no na mohutný strom sa nikomu šplhať nechcelo. „Potom mi napadlo, že kedysi som si kúpil takýto prístrojček – orezávadlo, ktoré sa dá vystrčiť až do výšky šesť metrov. Tak som poodrezával konáre a na stole sme ich potom oberali.“
Tropické teploty, ktoré Slovensko trápia už dva mesiace, ho neznervózňujú. Doma má parádny bazén s protiprúdom.
Počas našej návštevy prišla situáciu skontrolovať jeho trojročná vnučka Karolínka.
Zdroj : čas.sk
Pozri aj:   Ďalšia rana pre košickú podnikateľku: Nora Kabrheľová prišla o svoju lásku