Desíte sa, že na staré kolená skončíte v domove dôchodcov a bojíte sa, ako to tam vyzerá? Naša redaktorka Ľuba to vyskúšala na vlastnej koži. Zamestnala sa zámerne v seniorcentre, ktoré v roku 2013 čelilo obrovskému škandálu pre zlú starostlivosť o starkých. Čo ju zaskočilo najviac?

Na jeden deň som sa stala opatrovateľkou v Seniorcentre na Podjavorinskej ulici v bratislavskom Starom meste, kde sa 16 opatrovateľov stará o 57 starých ľudí. V tomto zariadení bola kedysi aj moja mama, keď ochorela na Alzheimera. Priestory teda poznám, ale vtedy som to všetko videla z druhej strany. O to viac ma teraz zaujímalo, čo vlastne opatrovateľky celý deň robia a koľko času venujú starkým.

Bolo to v čase, keď prepukol škandál so zanedbávaním starých ľudí: ukázalo sa, že mnohí trpia smädom, ležia v špinavých posteliach neprebalení, málo ich kúpali. Našťastie, moju mamu toto obišlo. Ako to v zariadení vyzerá dnes, keď sa vymenil riaditeľ?

Hoci program dňa vyzerá na pohľad pohodovo, nikdy dopredu neviete, kto sa bude ako cítiť a čo bude potrebovať, či nebude musieť napríklad ísť k lekárovi alebo do nemocnice. Aj obyčajná desiata sa môže skomplikovať. Niekto zje jogurt sám, ale pritom sa chce s vami rozprávať, iný potrebuje nakŕmiť. A keď téglik spadol na zem, nebola to síce žiadna tragédia, ale babička znervóznela, musela som ju upokojiť aj prezliecť.

Medzitým treba starkým podľa potreby dávať lieky, nápoje, polohovať tých, ktorí sa nemôžu hýbať. Najťažšie je podľa mňa prebaľovanie. Naozaj ma zaskočilo, koľko sily na to potrebujete. Obrovskou výhodou je, že v tomto seniorcentre pracujú aj muži. Nielen preto, že majú viac fyzickej sily pri manipulácii s nevládnymi seniormi, ale aj atmosféra je lepšia.

Noci sú najťažšie

Prekvapila ma aj dobrá nálada väčšiny starých ľudí. Pani Valéria (75) mi porozprávala celý svoj príbeh. „To, že sa dokážem sama pohybovať, je u mňa malý zázrak, za ktorý vďačím fyzioterapeutovi Stankovi,“povedala čiperná babička. Do seniorcentra prišla ako nechodiaca, mladý fyziotrerapeut však skúšal všetko možné, vymýšľal nové cvičenia a terapie a nakoniec to zabralo. Babička dnes najradšej zo všetkého navlieka korálkyna farebné drôtiky a vyrába krásne šperky a ozdobné fľaše. Nimi potom obdarúva rodinu či priateľov.

Pán Andrej (77) je iný prípad. Pomohla som mu s chodítkom prejsť na terasu, kde si dal na kávičku a vehementne pozýval aj mňa, chvíľami celkom zabudne, že je v seniorcentre. Na terase to naozaj tak nepôsobilo. Bolo tam príjemne, dvaja starčekovia vášnivo debatovali, jedna pani pofajčievala, ďalšia čítala. Aj som mala chuť posedieť si s nimi, ale nedalo sa, bolo treba pomôcť pri príprave a roznášaní jedla…

 

Pozri aj:   Kanada povolila užívanie marihuany na rekreačné účely: Stačí splniť iba 3 podmienky