Reklama/advertisment:
Prešiel rok a sú na tom istom. V novembri 2017 si poslanci v parlamente z ničoho nič schválili rozmrazenie vlastných platov. V praxi to znamenalo, že sa ich mzda upraví podľa zákona z roku 2011, keď jej zvyšovanie prvýkrát stopli.
Reklama/advertisment:
Vtedajší premiér Robert Fico (54) pohrozil, že ak zákonodarcovia nevezmú svoje rozhodnutie späť, je ohrozená samotná vláda. Vzoprel sa však Béla Bugár (60), ktorý odmietol každoročné zmrazovanie, a tak sa poslanecké mzdy zvýšili o symbolické euro. Teraz sa situácia opakuje a opäť hrozí, že mesačne pribudne zákonodarcom o tisícku viac. Ôsmy rok vidia verejní činitelia na svojej výplatnej páske takmer rovnakú sumu.
Niektorým z nich sa to prestalo páčiť, a tak hovorili, že tento problém treba systematicky vyriešiť. „V kontexte mzdových pomerov na Slovensku považujem zvýšenie týchto platov takmer o 1 000 eur za absolútne neprípustné,“ hovoril vtedy Fico. Bugár mu oponoval, že mu „to pripadá ako znásilnenie“ a „premiér zvolil zlú cestu“. Napokon sa dohodli na tom, že platy ústavných činiteľov stúpli od januára tohto roka o euro, avšak Most to podmienil prijatím nového zákona v najbližších mesiacoch. Aj predseda SNS Andrej Danko tvrdil, že konečný systém odmeňovania bude známy „v horizonte budúceho polroka“.
K ničomu takému však nedošlo a do konca roka ostáva už len jedna parlamentná schôdza. Poslanci tak opäť začali narýchlo preberať, čo spravia so svojimi mzdami. Čakajú na zákon „Neexistuje zatiaľ v rámci koalície žiadna dohoda, ako sa platy zmrazia či upravia. Rozhodnúť sa má tesne pred poslednou schôdzou,“ povedal poslanec Mosta Andrej Hrnčiar. Ten je presvedčený, že politici by mali nájsť odvahu na rozmrazenie platov.
„Tento stav nie je dobrý, čo hovoria poslanci naprieč politickým spektrom. Multimilionár Igor Matovič je proti, ale jeho vlastní poslanci majú iný názor. Treba však nájsť nejaký kompromis, aby rozmrazenie nespôsobilo skokovitý nárast,“ dodal Hrnčiar. Problémom sa však môže stať postoj ich koaličného partnera -národniarov. „SNS je proti nesystémovému navyšovaniu platov poslancov,“ povedala Novému Času hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová. To, že zatiaľ neexistuje dohoda, potvrdil aj poslanec Smeru Martin Glváč.
„Hľadá sa riešenie a bude sa do konania schôdze rokovať,“ uviedol. Čo sa týka platov, nie je jednotná ani opozícia. SaS tvrdí, že nie sú za to, aby sa ničil zákon každoročným zmrazovaním. „Je najvyšší čas postaviť nový zákon o odmeňovaní ústavných činiteľov, aby sa raz a navždy táto polemika vyriešila a nebolo to len o súťaži v populizme,“ povedala Natália Blahová.
Šéfka poslaneckého klubu OĽaNO Veronika Remišová však tvrdí, že je neprijateľné, aby mzdy skokovo narástli o viac ako 1 000 €. „My sme za OĽaNO na predchádzajúcej schôdzi parlamentu dávali návrh zákona, ktorý by takémuto zvýšeniu zabránil. Náš návrh zákona nebol schválený, pretože ho nepodporili nielen poslanci koalície, ale ani niektorí opoziční kolegovia,“ skonštatovala.
Treba sa pozrieť na celkovú ekonomiku
Tomáš Koziak, politológ
Malo by sa to odvíjať od stavu ekonomiky. Pokiaľ sú čísla pozitívne, nie je dôvod tie mzdy zmrazovať na úroveň roku 2011. Prospelo by však systémové riešenie, ktoré by nebolo také markantné. Otázka rozmrazovania platov je nepopulárne opatrenie, ktoré by malo skôr prísť krátko po voľbách, a nie, keď sa b lí ž i m e d o predvolebného obdobia.
Možné zvýšenie miezd politikov