Neonikotinoidové pesticídy mali byť ideálnym riešením na škodcov kultúrnych plodín, pretože pri ich vývoji sa javili ako neškodné pre včely.

Lenže aj keď nie sú toxické priamo, sú zrejme dôvodom totálneho kolapsu včelstiev a miznutie divých druhov včiel a čmeliakov vo voľnej prírode. Vedcom z Harvardovej univerzity sa podarilo zistiť, prečo tomu tak je. Neonikotinoidy pôsobia na nervovú sústavu včiel, z ktorých činí sfetovaných leňochov.

Experimentálny výskum autorov z Harvardovej univerzity pomohol pochopiť rozdiel v správaní včiel ovplyvnených týmito pesticídmi a včiel, ktoré do kontaktu s nimi neprídu. Potom, čo sa do tela včely dostanú neonikotinoidy, viažu sa na receptory v jej mozgových gangliách, takže tieto sú oveľa menej aktívne, predovšetkým v úli pri čistení, vetraní a starostlivosti o larvy. Veľmi podstatným objavom je tiež to, že pesticídom zasiahnutá včela horšie reguluje svoju telesnú teplotu. „Zasiahnutie neurotoxickými pesticídmi viedlo k merateľným zmenám v správaní včelích robotníc vo vnútri spoločenstva. Robotnice boli menej aktívne, menej kŕmili larvy a starali sa o ne a častejšie sa zdržiavali na okraji včelstva,“ tvrdí doktor James Crall z Harvardovej univerzity.

Podľa neho je pritom účinok neonikotinoidov oveľa silnejší v noci. Práve v noci robotnice, ktoré logicky nemôžu lietať po vonku a zbierať nektár a peľ, vykonávajú viacero podstatných prác v úli.

Devastujúci účinok pre včelstvo majú aj ďalšie pozorovania. A to fakt, že včela postihnutá neonikotinoidom nedokáže regulovať vlastnú telesnú teplotu a produkovať vosk zo žliaz na zadočku. Ak včely neprodukujú dostatok vosku, nemôžu budovať a obnovovať voskové dielo a zásoby či kukly. „Včely ovplyvnené pesticídmi neboli schopné obnovovať a budovať štruktúru hniezda,“ tvrdí doktor Crall.

Zdroj : čas.sk

Pozri aj:   Kušnírovej sa potvrdilo to najhoršie: Chyba zo strany polície!