Reklama/advertisment:
Malta vyzerá ako kolónia ustríc, s mestami a mestečkami, ktoré sa držia každého kúska zeme. Na tejto zvetranej, slanej skale sa mohli usadiť len zarytí piráti alebo romantici. Maltskí rytieri sú dvaja v jednom. Preto vytvorili takú nezvyčajnú krajinu.
5 skvelých miest na Malte:
Valletta
Reklama/advertisment:
Sú mestá krajšie ako Valletta, ale žiadne sa jej nevyrovná. Nemôžete ju vziať útokom. Predstavte si 16-poschodovú budovu zakopanú v zemi, z ktorej na povrch vyčnieva len monumentálna 3-4-poschodová koruna. Takto dnes vyzerá pevnostné mesto zo strany centrálnej brány. Z ostatných troch strán piesčité, ale stále pevné múry mesta, zrastené so skalou, obmýva more. Šírka hradieb nie je o nič menej pôsobivá ako ich výška. Stačilo postaviť pozdĺž hrebeňa pevnosti dvojprúdovú diaľnicu. K hradbám sa netlačí niekoľko pekných verejných parkov, z ktorých najudržiavanejšie sú Kasárenské záhrady – sú tu Horná a Dolná
Krajina vo vnútri je samostatná pieseň. Keď idete hlbšie do jadra Valletty, akoby ste sa prepadli do krátera sopky vytvorenej človekom. Steny sú jej plášťom. Ulice sú brázdy, niekedy plynulo, inokedy strmo klesajúce do centrálnej priehlbiny. A za 10 minút ste už na dne kamenného lievika, kde je obloha veľká ako makové zrnko. Tento efekt je obzvlášť výrazný niekde na križovatke ulíc Stará pekáreň a Staré divadlo. Áno, aj na susedných križovatkách.
Valletta je vo všeobecnosti mierne ošumelá. Katedrála svätého Jána je však rovnako veľkolepá ako Vatikán a samotné Eldorádo. Rytieri do svojho kostola investovali všetko, čo získali tvrdou prácou na križiackych výpravách. Vo vnútri sa naskytá pohľad na pozlátené maltské kríže. Aby sa investícia vrátila, turisti teraz platia za vstup 10 eur.
V zadnej časti katedrály, na námestí Triq Il-Merkanti, si môžete dať chutné jedlo za rozumné ceny v reštaurácii Luciano. Ďalším bonusom je, že čašníci sú celý tím buď Slovákov, alebo Slovincov. A tí sú v obsluhe obratnejší ako nikdy sa neponáhľajúci rodení Malťania.
Mdina
More tu vôbec nie je. Mdina sa nádherne týči priamo v strede ostrova, ako pupok tejto malej krajiny. Alebo materské znamienko Maghrebu na kresťanskom obraze Malty. V skutočnosti Arabi nasledovali po celej krajine, ale niekde zostala len ľahká kvapka ich dotyku a v Mdine je ich niekdajšia prítomnosť veľmi citeľná. Tenké oblúky ulíc, ozvenou vydláždená dlažba, vyšliapaná do lesku, ker bugénvileí, ktorý sa mŕtvolne drží bielej steny – Mdina sa nazýva jedným z najkrajších miest na Malte.
Je prázdna. Len vyblednuté nápisy občas naznačujú, že tu niekto žije: nerobiť hluk, nevstupovať, nerušiť najbližších 500 rokov. Ale akí ľudia tu sú. Celá Mdina má 400 obyvateľov vrátane mačiek.
Obyčajní ľudia sa do Rabatu presťahovali už dávno. Je to susedné mesto cez cestu. V Rabate je život v plnom prúde, ak môžem povedať o uvoľnenom maltskom životnom štýle. Starci na verandách pijú kávu a hrajú dámu, v pekárňach vonia horúce pečivo a v katakombách je cítiť vlhkosť. Rabat má dobre zachované kobky, v ktorých sa zhromažďovali prví kresťania vrátane svätého Pavla. V súčasnosti je to múzejné miesto. Ako však ukázala naša skúsenosť, jeho otváracie hodiny sa dodržiavajú veľmi podmienečne. Hrady nás privítali hodinu pred oficiálnou zatváracou dobou. Preto je väčšia šanca dostať sa do katakomb, ak sem prídete ráno.
Hladní však v opustenej Mdine určite nebudete. Obchody a reštaurácie riadne fungujú. Nám sa páčilo Rosmarino neďaleko Palazzo Falzon na Triq IL Villegaignon. Reštaurácia má veľmi výhodnú polohu: jedna miestnosť je terasa v kamennom tubuse bez strechy, s fontánou a kvetináčmi – svieža, príjemná, relaxačná; druhá je obyčajná vnútorná miestnosť; tretia je terasa na mestských hradbách, kde za 5 minút zomriete od úmorného tepla a budete sa kochať neprekonateľným výhľadom.
Bujibba
Buġibba je len letovisko, nie obchod so starožitnosťami. V dobrom slova zmysle. Nie je preplnená veľkými hotelmi – to je výsada susednej Aury. Nie príliš mladistvá a diskotéková – na to je tu Paceville. V Budgiebbe osvetľujú nábrežie dôchodcovia. Charleston alebo foxtrot – kto to vie povedať? Na druhej strane je chodník zdravia s vonkajšími cvičebnými zariadeniami. Neďaleko je zátoka, kde podľa legendy pristál svätý Pavol, keď jeho loď stroskotala. Západy slnka sú tu mimoriadne krásne. Bežné sú obdĺžnikové kúpele vytesané do kamenného brehu. Nie sú to kúpele – starí Rimania v nich varili morskú soľ. Celkovo má mesto všetko pre príjemné trávenie voľného času, dokonca aj niekoľko piesočnatých pláží, čo je na Malte vzácne. Keďže Buġibba je aj jedným z najväčších autobusových uzlov v krajine, má výborné dopravné spojenie so všetkými pamiatkami, hlavným mestom a letiskom.
Odporúčam hľadať jedlo v Budgibbe na ulici San Antin. Je to jeden z lúčov z centrálnej náplavy. Čím ďalej od centra, tým sú ceny nižšie a jedlo chutnejšie. Po ceste sa môžete zásobiť výbornou zmrzlinou v gelaterii Sottozero a na konci ulice (bar De Niro) sa spravidla varí hlavne pre vlastných. Neodmietnu však ani turistu.
Mostu
Na ceste z Budjibby do Mdiny sa oplatí vystúpiť v Mostu. Jednorazový autobusový lístok platí 120 minút a v meste je možné vidieť len jednu vec – Rotundu. Je to však povinnosť. Rotunda je obrovský stĺpový kostol v Moste s treťou najväčšou kupolou na svete po Ríme a Londýne. Vnútri vám určite ukážu miesto, kde počas druhej svetovej vojny dopadla nemecká bomba. Zasekla sa do steny, ale nevybuchla. V tom čase bolo v kostole niekoľko tisíc veriacich. Ich modlitby fungovali. Rotunda vyzerá najpôsobivejšie pri večernom osvetlení. Zdá sa, že svetlo prúdi zvnútra, spod kupoly.
V blízkosti autobusovej zastávky, ktorá je najbližšie ku kostolu (Triq Il-Kostituzzjoni. 29), sa nachádza veľmi malá, ale veľmi útulná kaviareň Mellows. Tu si môžete objednať charakteristickú pizzu Rotunda, ktorá sa zrejme pečie z toho, čo je v kuchyni. Je nielen chutná, ale aj neuveriteľne sýta. Ak máte málo času, môžete sa jednoducho uspokojiť s pohárom miestneho piva Cisk (nie je to majstrovské dielo, ale celkom sa dá jesť) alebo sódovkou Kinnie. Tá sa vyrába z horkých pomarančov a byliniek. Práve preto je prvý dúšok prekvapujúci. Tretí je návykový.
Sliema
Mesto s jediným mrakodrapom na Malte a všetkými dôsledkami, ktoré z toho vyplývajú. Obchod, nakupovanie, unisex – všetko je tu. Obvod obkolesuje nekonečne sa vlniaca promenáda posiata modernými sochami.
Na promenádu sa môžete vydať z námestia Balutta (pôvodne mesto sv. Juliána). Vyznačuje sa dlhou, zdobenou secesnou budovou s tromi kľukatými priechodmi. Vyzerá zaujímavo, ale zvláštne. Akoby ju niesli niekde do Bruselu alebo Viedne, ale cestou sa stratila. Pod nohami budovy je záliv s plážou, nie väčšou ako nafukovací bazén. Druhý koniec nábrežia korunuje nákupné centrum Point s kompletnou ponukou všetkých európskych značiek. Podobné sú aj v kyjevskom Tsume. Preto bez toho, aby ste sa dostali k obchodnému centru, môžete pokojne odbočiť na trajektový prievoz, ktorý spája Sliemu s Vallettou. Práve z tejto strany maltské hlavné mesto odkrýva hosťom svoj najfotogenickejší profil. Na zachytenie najlepších záberov Valletty máte 15 minút – toľko totiž trvá cesta trajektom. Najdôležitejšie je zaujať pohodlnú pozíciu na hornej palube. Cena fotenia, t. j. lístka na jednu cestu, je 1,5 eura.
Reštauračný život v Slieme podlieha zákonom veľkomesta. Preto je tu všetko o niečo drahšie ako priemer a štandardnejšie ako úprimné. Môžeme len odporučiť U Bistrot v spomínanej zátoke Balutta – skôr pre krásny výhľad na more ako pre kuchyňu. A s cenami to tu nepreháňajú tak ako ich konkurenti.
5 zaujímavostí na Malte:
Maltézsky rád
Rytieri na Malte nezanikli. Len trochu zmenili svoje oblečenie a vymenili reťazovú zbroje za obleky. Maltézsky rád však stále existuje. A hoci dnes je jeho sídlo v Ríme, vo svojej historickej kolíske zostáva naďalej dosť vplyvný. Pozrite si rytierske sídlo vo Vallette, na námestí Place Jean de Valletta (prvý magister). Takýto nedobytný bunker dokáže odolať aj jadrovému útoku. Činnosť Maltézskeho rádu je zahalená určitým rúškom tajomstva. Niektorí ľudia ich považujú za mecenášov umenia, iní za slobodomurárov. Pre turistov sú to však najmä rôzne suveníry a kostýmové predstavenia. Najveľkolepejší je sprievod In Guardia, ktorý sa tradične koná v júni.
Festivaly
Okrem rytierskych sprievodov sú na Malte veľmi obľúbené aj pestré náboženské slávnosti. Možno si myslíte, že život na ostrovoch je dovolenka. Každý víkend alebo aj v pracovných dňoch sa v niektorej maltskej dedine koná slávnosť. Podujatie je venované buď miestnemu, alebo svetovému svätcovi a prípravy naň sa na týždeň alebo dva stávajú ladičkou celého mestského života.
Niekoľko dní pred začiatkom osláv ťahajú zdraví muži po centrálnom námestí ťažké trojmetrové postavy, vešajú vlajky a osvetlenie, hádajú sa a chodia sa udobrovať do krčmy – všeobecne, aby nezostali doma. A keď je celá družina pripravená, do ulíc vyrazí tisícový sprievod s najväčšou sochou na čele, orchestrom a speváckym zborom. Všetko sa končí bohatým pohostením a ohňostrojom.
Balkóny
Keby Malťania mohli, začali by stavať dom z balkóna. Tam by skončili. Aj vyslovene chatrče majú pred sebou často kučeravé lodžie. Balkóny určujú architektonický vzhľad Valletty (v iných mestách je toto bujnenie trochu zdržanlivejšie). Priliehajú k domom ako lastovičie hniezda. Tiahnu sa pozdĺž ulíc ako náhrdelníky. V južanskej noci sa vám na nich chce celú noc hrať serenády. V Mdynii však kľučky dverí zbožňujú takmer s rovnakým zápalom. Niektoré z nich sú veľké ako panvica. A každá z nich je celá inštalácia z kovu.
Lucca
Takto sa nazývajú farebné maltské lode. Najčastejšou farebnou kombináciou je modrá a žltá. Každá z nich má na prove tradičný amulet: Horovo oko. Predpokladá sa, že tento egyptský symbol si na svoje člny maľovali miestni rybári už od príchodu Feničanov na Maltu. Za dve tisícročia sa luzza veľmi nezmenila. Len pridali spaľovací motor a vyplávali. Večer sa luzzi, podobne ako ryby Nemo, hrnú do prístavov na brehoch riek a zátok v húfoch. V najväčšom počte sme ich stretli v Marsashlokke a Mside.
Králiky
Králiky nie sú cenné len pre svoju srsť. Sú tiež najväčším zvieraťom, ktoré sa vyskytuje na Malte. Väčší dobytok tu nemôže prežiť bez vody a trávy. Preto si Malťania osvojili už mnoho spôsobov dusenia králikov. A minimálne jeden recept stojí za vyskúšanie. Každá úctyhodná maltská reštaurácia ponúka králika.
5 tipov na cestu:
Ako sa tam dostať
Priamy let z Bratislavy do Valletty stojí v najlepšom prípade približne 100-150 eur tam aj späť. Kto považuje takéto ceny za lúpež, bude si musieť urobiť medzipristátie. Najmä so spoločnosťou Ryanair z Poľska alebo Wizzair z Budapešti. Ak sa o letenky postaráte v predstihu (napríklad na jar na leto), môžete nájsť lety za 30 eur. V sezóne, ktorá trvá do októbra, už takéto ponuky nie sú. Do zimy však ceny opäť klesnú. Niekedy aj pod hranicu 30 eur. V zime sa, samozrejme, nemôžete kúpať v mori. Ale všetky krásy Malty nezmiznú. Počasie v zime je však lotéria. Možno je nádherných slnečných +15, alebo naopak prenikavý vietor a dážď.
Autobusy
Autobusová doprava na Malte je skutočným miestnym zázrakom. V okruhu 15×30 km je viac ako 100 rôznych liniek, ktoré fungujú ako hodinky (pokiaľ nie sú dopravné zápchy). V krajine existuje len jedna dopravná spoločnosť a odporúčam vám, aby ste si pred príchodom pozreli jej webovú stránku a urobili si približný plán prepravy po ostrove. S najväčšou pravdepodobnosťou pri kúpe lístkov dostanete v stánku zadarmo mapu všetkých autobusových liniek – tiež nepostrádateľná vec. Lístok na 2-hodinovú cestu s ľubovoľným počtom prestupov stojí v letnej sezóne 2 €, na 12 ciest 15 € a týždenný neobmedzený lístok pre dospelého 21 €. Lístky kompostuje vodič, takže vstup do autobusu je striktne cez predné dvere. A mimochodom, všetky autobusy sú klimatizované, takže ide nielen o dopravný prostriedok, ale aj o príjemný únik pred maltskými horúčavami.
Pláže
Existuje názor, že Malta nie je najlepšou krajinou na dovolenku na pláži. Áno aj nie. Toto nie je Cyprus ani Maldivy. Ale je to tu oveľa zaujímavejšie. Okrem toho je na Malte (a ešte viac na susednom ostrove Gozo) veľa piesočnatých pláží. Nóvum je v tom, že najväčšie z nich sú ďaleko od civilizácie. Ak ju nepotrebujete, vydajte sa na západ ostrova, kde sa rozprestiera množstvo piesočnatých pláží. Na východe sa nachádza prístav a priemyselná zóna. Sever tvoria prevažne betónové dosky, najmä po oboch stranách Valletty. Jedinou výnimkou je Mellieha, kde je na miestne pomery obrovská piesočná pláž, ale do samotného mesta je to tri kilometre pešo z kopca. Najlepším kompromisom je Budjibba a vyššie spomínaná Aura. Tu sa betónové móla striedajú s malými piesočnatými vložkami. Prevažná väčšina maltských pláží je pritom mestská, voľná a čistá. Ale fajčiari. Plážový personál, ak vidí cigaretu vo vašich rukách, okamžite sa uchýli k papierovému popolníku, aby ste nedopalok náhle neodhodili do piesku.
Ľavostranný pohon
Pred získaním nezávislosti v roku 1964 bola Malta viac ako 150 rokov pod britským protektorátom. V niektorých ohľadoch to bolo pre krajinu dokonca dobré. Poriadok tu nie je taký relatívny ako v susednom Taliansku. V krajine sú ešte stále červené telefónne búdky a premávka po ľavej strane. Na prvý pohľad je to veľmi mätúce. Pri prechádzaní cez cestu neustále odbočujete nesprávnym smerom a ste upozorňovaní na to, aby ste nastúpili do autobusu v opačnom smere, ako potrebujete. Ale po 2-3 dňoch si na to zvyknete.
Voda
Malta nemá vlastné zdroje vody, preto väčšinu vody používa odsolenú. Takže vo vodovode je vždy voda, môžete sa kúpať, umývať riad a dokonca aj piť. Ale keď sme si z nej v deň nášho príchodu skúsili uvariť kávu, ukázalo sa, že je slaná a nechutná. Pitná voda teda príliš nezaťaží rozpočet, ale je to povinná výdavková položka pri pobyte na Malte. Pozrite sa bližšie na to, odkiaľ vodu domov nosia – znamená to, že v supermarkete je akcia.
ZDROJ: tripmydream.ua