Reklama/advertisment:
Na našu náladu a duševný stav vplýva obrovské množstvo vonkajších faktorov. Hádka s kolegom, udretie do rohu pohovky, doručená studená pizza – to všetko môže rozrušiť, nahnevať a dokonca sa stať katalyzátorom depresívneho stavu. Sú to však len ľudia a veci, ktoré nás ovplyvňujú?
ČO HOVORÍ PSYCHOSOMATIKA
Reklama/advertisment:
Spojenie medzi telom a psychikou nie je ani zďaleka nové. Odborníci na psychosomatiku už dlho skúmajú vplyv psychologických faktorov na naše telesné zdravie a terapeuti orientovaní na telo pracujú napríklad so svalovými svorkami – dôsledkom potlačenej agresie.
Nemali by sme však zabúdať na opačný vzťah: naše telesné vlastnosti a choroby ovplyvňujú našu psychiku. Najlepším príkladom je bolesť, ktorá okamžite mení našu náladu. Môžeme nájsť aj menej zjavné súvislosti. Hovoríme o zložitejších procesoch v našich vnútorných orgánoch. Napríklad baktérie v črevách tiež ovplyvňujú náš mozog, náladu a psychiku.
Možno to znie zvláštne, ale žalúdok je pre našu psychiku naozaj dôležitý orgán. Profesor Michael Gershon z Kolumbijskej univerzity venoval tejto téme celú knihu s príznačným názvom „Druhý mozog“. Podľa vedca sú steny žalúdka a ďalších tráviacich orgánov pokryté sieťou neurónov, ktorých celkový počet dosahuje sto miliónov. Tento „malý mozog“ v žalúdku komunikuje s mozgom a do veľkej miery určuje našu náladu.
Tráviaci trakt napríklad produkuje až 90 % serotonínu, „hormónu šťastia“. Črevné baktérie produkujú dopamín a ďalšie neurotransmitery zodpovedné za úzkosť, koncentráciu, motiváciu a ďalšie.
EXPERIMENT
Kalifornská univerzita nedávno uskutočnila experiment: ženy bez gastrointestinálnych alebo psychiatrických ochorení boli rozdelené do troch skupín. Účastníčky z prvej skupiny jedli fermentovaný mliečny výrobok s probiotikami dvakrát denne počas štyroch po sebe nasledujúcich týždňov. Druhá skupina dostávala nefermentovaný mliečny výrobok s probiotikami. Tretia skupina dostávala nefermentovaný mliečny výrobok.
Všetci účastníci boli požiadaní o vykonanie úlohy, ktorá si vyžadovala emocionálne zapojenie. Vedci skenovali mozog účastníkov, aby získali údaje o zmenách, ktoré v ňom nastali.
Výsledky troch skupín sa výrazne líšili. Ženy, ktoré dostávali fermentované mliečne výrobky, sa pri plnení úlohy zdali byť pokojnejšie, ale tretia skupina vykazovala hyperaktívny mozog.
ZÁVERY
„Užitočné črevné baktérie,“ vysvetľuje neurologička Marwa Azabová, “môžu spôsobiť, že po prekonaní stresu alebo psychickej traumy budeme menej náchylní na depresívne stavy. Nie u každého, kto zažil traumu a trpel posttraumatickou stresovou poruchou, sa vyvinie depresia. Jedným z faktorov je podľa doktorky Azabovej narušenie črevnej mikroflóry.
Nie je ľahké prijať fakt, že mikroorganizmy v našich črevách môžu ovplyvňovať naše myšlienky, správanie a inteligenciu. Neurovedec sa zaoberá niekoľkými stratégiami, ako mikroorganizmy ovplyvňujú náš mozog.
- Črevné baktérie produkujú neurotransmitery, ktoré ovplyvňujú našu náladu;
- Vagový nerv slúži ako kanál na obojsmernú komunikáciu medzi črevom a mozgom;
- Imunitný systém je úzko prepojený s črevným mikrobiómom (súbor génovej rozmanitosti mikroflóry) a nervovým systémom.
„Výsledky výskumov z celého sveta dokazujú skutočnosť, že črevá komunikujú s mozgom, ale vedci tiež katalogizovali špecifické baktérie spojené s rôznymi duševnými stavmi. Odborníci napríklad nedávno skúmali súvislosť medzi faktormi mikrobiómu a kvalitou života a depresiou. Nielenže zistili súvislosť medzi črevným mikrobiómom a duševným zdravím, ale dokázali aj katalogizovať presné názvy baktérií spojených s dobrou a zlou kvalitou života,“ hovorí doktor Azab.
Štúdie ukázali, že črevná flóra ľudí s duševnou chorobou sa líši od črevnej flóry duševne zdravých ľudí. „Čoskoro bude liečebný protokol duševných chorôb zahŕňať probiotiká namiesto antidepresív!“ – ironizuje vedec.
Samozrejme, duševné poruchy by mal liečiť psychiater, nie gastroenterológ. Ale starostlivosť o črevá znamená zlepšenie kvality života a psychického komfortu.