Herečka a speváčka BARBORA ŠVIDRAŇOVÁ (29) už o mesiac privedie na svet svoje prvé dieťa. Jej taliansky priateľ Francesco však žije v Londýne. Spoločné bývanie dvojica zatiaľ neplánuje. O budúcnosti má však ryšavka jasnú predstavu. O svadbe však nechce ani len počuť!

Veľmi vám to pristane. Vidím, že nemáte problém chodiť ani vo vysokých opätkoch. Ako sa cítite?

Ďakujem veľmi pekne, cítim sa veľmi dobre a myslím, že hormóny mi prospievajú. (smiech).

Nemáte teda žiadne ťažkosti?

Výborne sa cítim. Všetci ma strašili, že počkaj, keď ti budú opúchať nohy, keď ťa bude bolieť hlava, keď ti bude hento a zase tamto. A mne nič z toho nie je. (úsmev). Samozrejme, že prvé tri mesiace boli trošku komplikovanejšie, pretože telo si muselo navyknúť, že má nového človeka v sebe, ale nebolo to nič strašné. Že by som mala zdravotné problémy, tak to nemôžem povedať.

Takže to, že ste v rizikom tehotenstve, ako sa o vás hovorilo, nie je pravda?

Nie je to pravda. Je úplne normálne, že v tehotenstve sa zníži tlak a človeku začnú chýbať minerály, ktoré potrebuje dať dieťaťu. To sú však všetko maličké výkyvy, ani to nemožno nazvať problémom. Čiže, moje tehotenstvo naozaj, našťastie, prebiehalo úplne normálne bez akýchkoľvek komplikácií.

Máj je tu už čoskoro a s ním teda aj váš termín. Máte obavy?

Obavy nemám, teším sa. Jedine, z čoho mám strach, aby som nerodila cisárskym rezom. Chcela by som rodiť prirodzene a dúfam, že sa dieťatko neotočí v bruchu a že nenastanú nejaké komplikácie tesne pred pôrodom. Chcem si pôrod jednoducho zažiť tak, ako to má byť, prirodzenou cestou.

Váš priateľ je Talian, žije v Ríme. Ako fungujete?

Francesco je muzikant veľmi výnimočnej a uznávanej kapely, ktorá celý rok koncertuje po celom svete. Od Indonézie cez Ameriku až po Austráliu či Japonsko. Som naňho veľmi hrdá, že sa mu darí. Priznávam, že naše stretnutia sú náročné, pretože ak sa chceme stretnúť, tak si všetko musíme vopred naplánovať. Musíme zladiť svoj voľný čas s letenkami atď. Vedieme virtuálny život, ale dnes je taká doba, dá sa vidieť každý deň, dá sa telefonovať každý deň. Nevidím dokonca problém ani v cestovaní letecky s malým dieťaťom. Mnoho rodín tak žije.

O spoločnom bývaní teda neuvažujete?

Sťahovať sa zatiaľ nebudem. Neviem si predstaviť byť bez rodiny sama v Londýne. Hoci mesto mám veľmi rada a aj Anglicko mi je blízke, pretože tam mám veľa priateľov. To, že by dieťa nebolo v blízkosti svojich starých rodičov, si jednoducho neviem predstaviť. Zdá sa mi to hlavne na začiatku veľmi dôležité a nevyhnutné. Možno neskôr, ak bude dieťa väčšie a ja uznám za vhodnejšie, aby študovalo v zahraničí, tak nemám problém, presťahovať sa za priateľom do Londýna.

A Francesco sa neplánuje presťahovať na Slovensko?

Nemal by tu čo robiť, to je jedna vec. A druhá vec je, že nechcem, aby prišiel o svoju kariéru. To by mi bolo veľmi ľúto. Na Slovensku nie je taká hudobná scéna a neuchytil by sa tu tak, ako by si to predstavoval. Nemôžem mu povedať: „A dosť. Presťahuješ sa za mnou a hotovo.“ To nie. Takto, ako fungujeme, sa to zatiaľ zvládnuť dá a vyhovuje nám to.

Váš vzťah teda zatiaľ na diaľku funguje. Nemáte strach z toho, že by sa to neskôr mohlo skončiť?

Človek nikdy nemôže nič zaručiť. Ani to, že nestroskotá vzťah ľudí, ktorí sú dennodenne spolu. Aspoň sa na seba tešíme, keď sa vidíme po dlhom čase. Myslím si, že ak sú dvaja ľudia rozumní a spája ich už niečo také, ako je dieťa, tak človek už úplne inak rozmýšľa. A my sme boli odjakživa aj dobrí priatelia, neboli sme len frajeri, a to nás udržuje aj na diaľku.

A čo svadba? Rozprávali ste sa už aj na túto tému?

Svadba pre mňa nie je dôležitá. Poznám totiž pár, ktorý má spolu tri deti, žijú spolu 14 rokov a stále sa nezobrali. Myslím si, že v súčasnosti papier nie je dôležitý. Ak nám to vydrží, tak možno na staré kolená by sme sa zobrali, aby sme mali prístup k sebe do nemocnice, aby to bolo papierovo vyrovnané. (smiech).

Ste žiarlivá?

Rozhodne nie som ten typ, že ak mi povie, že ide do Malajzie koncertovať a ja budem urazená na to, že ma tam nevezme so sebou. To jednoducho nejde. Taký je život muzikanta.

Chceli by ste ho mať aj pri pôrode?

Určite áno a dúfam, že to stihne. Máme to naplánované tak, aby pri mne vtedy bol. Uvidíme teda, či termín bude ten, čo aj má byť, alebo či sa stihne narodiť bábätko v tom čase, keď tu Francesco bude môcť byť.

Už máte aj vybrané meno?

Ešte nie, ešte premýšľame. Nie je jednoduché nájsť také, aké by sme chceli. Ja rozhodne nechcem slovenské meno a priateľ nechce talianske. Chceme teda dať niečo univerzálne, svetové, ktoré je vysloviteľné vo všetkých krajinách. Musí to byť však niečo pekné a špeciálne s dobrým významom.

zdroj : pluska.sk

Pozri aj:   Darček, ktorý by si chcel otvoriť každý muž:Dara Rolins nafotila vianočnú kampaň,vyzerá božsky!