Slovenský cyklista Peter Sagan triumfoval na treťom monumente sezóny, 116. ročníku Paríž – Roubaix.

Jazdec stajne Bora-Hansgorhe dotiahol do úspešného konca únik, ktorý odštartoval 54 km pred cieľom. Pre trojnásobného majstra sveta je to prvé víťazstvo na „Pekle severu“ a druhé na takzvaných monumentoch. Doteraz jediné dosiahol na Okolo Flámska v roku 2016.

Sagan zvládol 257 km dlhú „kráľovnú klasík“ z Compiegne do Roubaix za 5:54:06 h a triumf spečatil v špurtérskom súboji dvojice na velodróme. V dramatickom finiši zdolal Švajčiara Silvana Dilliera z AG2R. Tretí skončil s odstupom 56 sekúnd Holanďan Niki Terpstra z Quick-Step Floors.

Cyklisti mali v nedeľu pred sebou 257 km dlhú trať, na ktorej síce neboli výraznejšie stúpania, no až dvadsaťdeväť pasáží na dlažobných kockách, pavé, s celkovou dĺžkou 55 km. Prvý prišiel na rad po 93 km, najťažšie, päťhviezdičkové úseky na mačacích kockách boli Trouée d’Arenberg (dlhý 2,4 km), Mons-en-Pévele (3 km) a Carrefour de l’Arbre (2,1 km), ktorý bol na pláne približne 17 kilometrov pred tradičným finišom na velodróme v Roubaix. Pretekári jazdili na náročnom teréne na špeciálne upravených bicykloch. Vyšlo aspoň počasie, keďže bolo pod mrakom, no nepršalo a cesty boli prevažne suché.

Štart „Kráľovnej klasík“ bol podľa očakávania hektický a od úvodu sa množstvo pretekárov snažilo dostať do úniku. Na čele pelotónu však nasadili vysoké tempo najmä jazdci Bory a Quick-Stepu a dlho nikomu nedovolili výraznejšie uniknúť. Podarilo sa to až po 50 km, keď sa na čele spojili dve menšie skupinky a sformovala sa deviatka v zložení Sven Erik Byström (SAE Team Emirates), Silvan Dillier (AG2R), Marc Soler (Movistar), Ludovic Robeet a Jimmy Duquennoy (obaja Aqua Protect), Jelle Wallays (Lotto Soudal), Geoffrey Soupe (Cofidis), Gatis Smukulis (Delko) a Jay Robert Thomson (Dimension Data). Pelotón postupne ubral z tempa a tak si lídri onedlho vytvorili vyše sedemminútový náskok. Po prvom úseku pavé v Troisvilles prišlo k hromadnému pádu a pelotón sa rozdelil na dve časti. V zadnej zostali napríklad Greg van Avermaet a Marcel Kittel, na čele prvej udával tempo Quick-Step, nechýbali v nej Peter a Juraj Saganovci.

Na nasledujúcich štyroch úsekoch na kockách prišlo k ďalším pádom, Oliver Naesen a Gianni Moscon mali zase defekt. Náskok vedúcej skupiny sa 130 km pred cieľom scvrkol pod päť minút, na méte 100 km to bolo už len 2:30 min. V pelotóne medzitým prišlo k ďalšiemu hromadnému pádu a austrálsky tím Mitchelton Scott stratil dvoch jazdcov. Hlavný balík mal aj preto pred príchodom do povestného Arenberského lesa (95 km pred cieľom) už len okolo 50 jazdcov, z pôvodného úseku na čele zostala už len pätica Byström, Wallays, Dillier, Smukulis a Soler. V lese zaútočili z pelotónu Gilbert s Teunissenom a vypracovali si asi 20-sekundový náskok, za nimi ťahali jazdci Bory, Treku a BMC, ktorým sa podarilo stiahnuť manko a tak ostali všetci favoriti pokope. Podobne dopadli aj pokusy Zdenka Štybara, Tonyho Martina či Van Avermaeta.

Potom však prišla veľká chvíľa Petra Sagana, ktorý zaútočil 54 km pred cieľom a dokázal sa odlepiť od zvyšku balíka. Čoskoro sa „dolepil“ na štvoricu z pôvodného úniku dňa a išiel na čelo. Medzitým prišlo v balíku k pádu, po ktorom skončili tvrdo na zemi napríklad Martin, či Alexander Kristoff. Sagan nasadil parádne tempo a onedlho mal na čele až minútový náskok, 30 km pred cieľom mu zostal v háku už len Dillier, skupina prenasledovateľov s Nikim Terpstrom a van Avermaetom strácala okolo minúty. Slovenský reprezentant nepoľavil ani keď si musel za jazdy opraviť problém s riadidlami a išiel si po víťazstvo na slávnej klasike. Na záverečnom päťkovom úseku pavé 17 km pred koncom mala vedúca dvojica náskok už 1:15 min.

Nezastavili ich ani ďalšie dva úseky pavé, štvorica prenasledovateľov Terpstra, Vanmarcke, Van Avermaet a Stuyven strácala aj šesť km pred koncom asi minútu a tak bolo jasné, že o triumf sa pobijú len Sagan a Dillier. Šprintérske kvality favorizovali slovenského pretekára, no po 257 km sa mohlo stať čokoľvek. Na velodróme obaja taktizovali, Sagan sa viezol v háku, asi sto metrov pred cieľom však zaútočil a premiérovo v kariére vyhral Paríž – Roubaix.