Najlepší medzi najlepšími. Attila Végh (32) je majster sveta v zmiešaných bojových umeniach MMA. Titul šampióna organizácie Bellator získal v roku 2013.

Vtedy tento šport ešte veľa ľudí na Slovensku nepoznalo, no dnes je čoraz viac populárny a najbrutálnejšie bojové umenie láka viac a viac mladých chlapcov. Je boj v klietke aj pre deti?

Rodák z Gabčíkova dokázal, že aj zo skromných slovenských pomerov môže vyrásť naozajstný šampión. V USA pokoril najsilnejších bojovníkov z celého sveta a postavil sa na stupeň víťazov známej MMA organizácie Bellator.

Boj v klietke

S Attilom sa stretávame v jeho domovskej základni Spartakus Fight Gym v Trnave. V čase našej návštevy tu trénuje približne 40 chalanov – starších, ale aj detí. Niet sa čomu čudovať, MMA je dnes v kurze. Čo si však možno pod touto trojpísmenkovou skratkou predstaviť?

„MMA je najkomplexnejšie bojové umenie na svete. Zahŕňa kombináciu všetkých bojových športov, ktoré existujú, napríklad thajský box, zápasenie, džiu-džicu a ďalšie. Bojuje sa 3×5 minút v klietke, ktorá má tvar oktogónu, alebo v ringu. Klietka je pre bojovníka lepšia, lebo z nej nemôže vypadnúť ako z ringu a pre divákov je to tiež atraktívnejšie,” vysvetľuje nám bojovník.

Najbrutálnejší

Zápasníci bojujú v rukaviciach. Tie sú tenšie ako boxerské a majú holé prsty, aby dokázali robiť rôzne chmaty a hmaty. V bojovom športe, ktorý sa začal formovať v 90. rokoch, je až na pár výnimiek dovolené úplne všetko. „Súperi si však nemôžu pchať prsty do očí alebo úst. Tiež sú zakázané útoky na chrbticu, úder lakťom z veľkej výšky do hlavy, útoky na genitálie a podobné zákernosti.”

Aj keď to na prvé počutie možno tak nevyzerá, MMA je podľa Végha jeden z najinteligentnejších bojových športov na svete. „Ak to chce človek robiť profesionálne, musí mať základ v nejakom z bojových umení, na ktorom môžeme stavať. Naučiť sa od začiatku iba MMA je veľmi dlhá cesta. Nehovorím, že sa to nedá, ale takých talentov je veľmi málo. Ja som začal zápasiť, keď som mal päť rokov, a to v grécko-rímskom štýle boja. Neskôr som začal s kenpo karate, s ktorým som získal niekoľko titulov, a odtiaľ už bolo iba na skok k MMA, ktoré som začal robiť v roku 2008 a odvtedy sa márujem,” smeje sa Végh.

Frajerom iba v ringu

Aj vďaka Attilovi mnoho ľudí zmenilo na MMA pohľad. Zo začiatku v tomto športe videli iba dvoch svalnatých primitívov, ktorí sa v klietke mlátia hlava nehlava. „Mnohí v zápasníkoch MMA videli mafiánov, trestancov, zločincov, skinhedov a ja neviem koho ešte. Mali obrovské predsudky. Našťastie, mnohí už chápu, že MMA nie je nejaká špinavá pouličná bitka, ale v klietke oproti sebe stoja dvaja špičkoví atléti, ktorí ťažko trénovali a sú na podobnej úrovni. Áno, ja síce chcem súpera zlikvidovať a rovnako aj on mňa, ale obaja sme na to psychicky aj fyzicky pripravení. Vo vnútri je rozhodca, ktorý pozerá, v akom stave sme, a keď je zle, ihneď reaguje.”

Skromný šampión berie MMA ako svoju prácu. Bojové umenie z klietky von neťahá, to je jeho zásada. To isté učí aj svojich zverencov. „Stále im opakujem, že nechcem počuť, že sa pobili v škole alebo niekde vonku na diskotéke, lebo budú hneď z klubu vylúčení. Na tomto si zakladám, pretože ani ja sám som nik­dy nemal žiadny konflikt, nikdy som sa mimo klietky nepobil. Keď chceš byť frajer a chceš ukázať, aký si chlap, ukáž sa v klietke! Tam je na to priestor, lebo nie je frajerina zmlátiť slabšieho niekde vonku,” hovorí s dôrazom a pozrie sa smerom na chalanov v posilňovni. „Dnes vidíte tréning detí a začiatočníkov. Niektorí chlapci tu majú šesť, sedem rokov, to je hranica, od ktorej začínajú postupne trénovať.”

Zhrození rodičia

Chlapci našli v Attilovi a iných úspešných MMA zápasníkoch svoj vzor. Chcú sa im podobať a byť rovnako silní. Čo však na to hovoria rodičia, keď vidia, ako sa ich synátor, ktorý len teraz začal drať školské lavice, bije na zemi s iným chlapcom? „Myslím si, že rodičia sa veľmi netešia, keď im dieťa povie, že chce chodiť na MMA. Niekedy totižto vidím ich reakcie, keď prídu sem do telocvične. Sedia tam za klietkou a zhrozene pozerajú,“ smeje sa tréner. „V konečnom dôsledku sú však radi, pretože si chlapci energiu vybijú tu na tréningu a oni majú potom doma pokojné dieťa, ktoré si urobí úlohy a nerobí zlobu.”

Okrem toho, malí chlapci sa hneď nebijú päsťami či inak drasticky. „Ešte by potom v škole osprosteli. (smiech) Trénujeme ich takou hravou formou, pekne postupne. Ukazujeme techniku, vysvetľujeme, čo a ako…”

Mladí zápasníci k Attilovi vzhliadajú a rešpektujú ho. Len čo sa v telocvični rozbehne väčšia vrava a tréner zakričí: „Ticho chlapci, nepočujete, že robím rozhovor?“ v miestnosti okamžite zavládne hrobové ticho. Rešpekt a pokora sú tiež jedna z vecí, ktorým sa tu mládež učí. „Stáva sa, že sem príde chlapec, zlý a agresívny, ktorý si myslí, že nie je nad neho a my ho dáme raz dva do poriadku. Naučíme ho pokore, úcte voči súperovi, ale aj ostatným ľuďom. Viete, to, ako sa moji zverenci správajú vonku mimo telocvične, to je aj moja vizitka, preto na to dbám.”

Na opačnom protipóle zasa stoja zakríknuté povahy, ktoré zápasením naberú zdravé sebavedomie. Deti sú, samozrejme, rôzne, no Attila pozoruje, že terajší rodičia sú na deti prehnane úzkostliví a zbytočne ich rozmaznávajú. „Stávajú sa tu situácie, že jeden chlapec druhého troška silnejšie zovrie a on začne plakať. Vtedy ho neľutujem, ale poviem: postav sa a choď tam do rohu, a keď sa vyplačeš, tak sa vráť. Musím byť tvrdý, pretože musia pochopiť, že toto nie je frajerina, ale šport, ktorý bolí, a ak to s ním myslia vážne, nikto im kolienka fúkať nebude.”

Profesionálny MMA zápasník je teraz po operácii kolena. Keď sa dá do poriadku, plánuje ešte dva-tri roky zápasiť. „Profesionálne sa MMA dá robiť do 36-37 rokov. Záleží to však od genetiky a ešte viac od zranení, pretože jeden zápas môže skončiť vašu kariéru. Keď skončím s kariérou, chcem sa na 100 % venovať mojim chlapcom. Chcem im odovzdať všetko, čo som sa ja naučil, to je môj cieľ,” dodáva na záver bojovník.

 zdroj : cas.sk